Vláda Slovenskej republiky: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 14:
* ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu,
* zákon č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu,
*
=== Členovia vlády ===
* '''Predseda vlády SR''' riadi činnosť vlády, zvoláva a vedie jej schôdze. Rozhoduje v personálnej oblasti organizácie činnosti vlády - má právo podať návrh na vymenovanie alebo odvolanie ďalších členov vlády, na základe ktorého prezident SR týchto ďalších členov vlády vymenuje, odvolá alebo poverí ich riadením ministerstiev. Predseda vlády podpisuje zákony a nariadenia vlády. V čase pokiaľ nie je riadne ustanovený prezident SR, vláda môže svojho predsedu poveriť vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. V tomto čase takisto naňho prechádza aj hlavné velenie ozbrojených síl.
* '''Podpredsedovia''' koordinujú vymedzené úseky činnosti vlády a plnia úlohy, ktorými ich poverí vláda alebo predseda vlády. Počas neprítomnosti predsedu vlády zastupuje podpredseda, ktorého určí predseda vlády. Počet podpredsedov vlády si určuje vláda. Podpredseda môže byť zároveň poverený riadením ministerstva, avšak jedným z podpredsedov vlády je vždy podpredseda, ktorý neriadi ministerstvo, ale usmerňuje a koordinuje plnenie úloh v oblasti ľudských práv, práv národnostných menšín, rovnakého zaobchádzania a rodovej rovnosti a riadi príslušné odborné útvary Úradu vlády SR na základe štatútu podpredsedu vlády.
* '''Ministri''' riadia určitý úsek štátnej správy (rezort), ale nevylučuje sa možnosť, aby niektorý z ministrov nebol na čele žiadneho rezortu, tzv. minister bez kresla (ktorým bol napr. [[Milan Kňažko]] počas [[Vláda Slovenskej republiky od 27. júna 1990 do 22. apríla 1991|prvej Mečiarovej vlády]]), alebo aby nebol dočasne poverený riadením viacerých rezortov (napr. následne po odvolaní ministra, pokým ešte nie je vymenovaný nový minister), pretože na čele ministerstva môže byť iba člen vlády. Ministri sa podieľajú na tvorbe a uskutočňovaní štátnej politiky, spoluzodpovedajú za činnosť vlády SR ako celku a sú plne zodpovední za plnenie zverených úloh a za činnosť ministerstva, ktorého riadením boli poverení. Ich presný počet nie je stanovený, avšak ich minimálny počet možno vyvodiť zo zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý v ustanovení § 3 vypočítava ministerstvá, na ktorých čele je člen vlády.
 
=== Poradné a ďalšie orgány vlády podieľajúce sa na výkone jej činnosti ===
* '''Štátny tajomník''' zastupuje ministra v rozsahu jeho práv a povinností v čase jeho neprítomnosti alebo na základe jeho poverenia v odôvodnených prípadoch. Každé ministerstvo má jedného štátneho tajomníka, ktorého vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra. Ak ide o viacodvetvové ministerstvá, môže vláda určiť, že na ministerstve pôsobia dvaja štátni tajomníci; v tom prípade minister určí, v ktorých otázkach a v akom poradí ho štátni tajomníci zastupujú. Štátny tajomník ale nie je členom vlády SR, avšak pri zastupovaní ministra na rokovaní vlády má poradný hlas.
* Vláda môže plnením konkrétnych funkcií vymenovať (a odvolávať) svojich '''splnomocnencov,''' pričom rozsah ich právomocí určí pri ich vymenovaní (napr. splnomocnenec vlády SR pre mládež a šport, splnomocnenec vlády SR pre zavedenie eura). Splnomocnenci vlády SR tiež nie sú členmi vlády SR.
Riadok 26:
* '''Úrad vlády Slovenskej republiky''' ako ústredný orgán štátnej správy plní úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečovaním jej činnosti.
 
=== Podmienky pre výkon funkcie člena vlády ===
Aby istá osoba mohla byť vymenovaná za predsedu vlády alebo člena vlády (tzv. pasívna legitimácia), musí spĺňať konkrétne ústavou vyžadované predpoklady. Za predsedu vlády SR, podpredsedu alebo člena vlády môže byť vymenovaný každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady SR. Ústava SR už neustanovuje, či musí ísť o výlučné občianstvo alebo či môže ísť aj o osoby s dvojakým alebo viacerým občianstvom (samozrejme za predpokladu, že jedným z nich bude občianstvo SR). Podmienky voliteľnosti do NR SR ustanovuje čl. 74 ods. 2 ústavy, a to štátne občianstvo SR, volebné právo, dosiahnutý vek 21 rokov a trvalý pobyt na území SR.