Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike: Rozdiel medzi revíziami

 

== Situácia po vzniku Česko-Slovenska ==

Cirkevná štruktúra z čias Veľkomoravskej ríše neprežila zánik ríše a vznik ranostredovekého [[Uhorsko|Uhorska]]. Preto po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v roku [[1918]] Slovensko netvorilo cirkevnú provinciu, pretože banskobystrická, nitrianska a trnavská administratúra patrili do ostrihomského arcibiskupstva. Spišské, rožňavské a košické biskupstvá patrili do jágerského arcibiskupstva. Obidve sídla boli mimo územia Slovenska. Pri vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] tak vznikli aj problémy týkajúce sa územnej celistvosti jednotlivých biskupstiev, ktorých teritóriom prechádzala nová štátna hranica.

 

Svätá stolica chápala túto situáciu a tak pápež [[Benedikt XV.]] v tajnom konzistóriu [[13. november|13. novembra]] [[1920]] vymenoval prvých troch slovenských biskupov - [[Karol Kmeťko|Karola Kmeťku]] pre [[Biskupstvo Nitra|Nitrianske biskupstvo]], [[Marián Blaha |Mariána Blahu]] pre [[Biskupstvo Banská Bystrica|Banskobystrické biskupstvo]] a [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] pre [[Biskupstvo Spišské Podhradie|Spišské biskupstvo]]. Všetkých troch vysvätil [[13. február]]a [[1921]] v [[Nitra|Nitre]] pápežský nuncius v [[Praha|Prahe]] Clemente Micara.

 

 

Zároveň sa Svätá stolica snažila riešiť aj územné členenie cirkvi na Slovensku. Slovenská časť Ostrihomskej arcidiecézy sa [[29. máj]]a [[1922]] stala [[Trnavská apoštolská administratúra|apoštolskou administratúrou]]. Za administrátora so sídlom v [[Trnava|Trnave]] bol vymenovaný [[Pavol Jantausch]], vysvätený za biskupa v roku [[1925]]. Apoštolským administrátorom v [[Biskupstvo Rožňava|Rožňave]] sa v roku 1925 na krátko stal biskup [[Jozef Čársky]], ktorý bol ešte v tom roku preložený za apoštolského administrátora do [[Arcibiskupstvo Košice|Košíc]]. V roku [[1928]] bol do Rožňavy vymenovaný za apoštolského administrátora biskup [[Michal Bubnič]]. Apoštolskí administrátori v Trnave, Rožňave a Košiciach dostali práva sídelných biskupov a diecézni biskupi v Nitre, Banskej Bystrici a Spišskej Kapitule boli podriadení priamo Svätej Stolici. Tak de facto vznikla kvázi slovenská cirkevná provincia, ktorej biskupi vystupovali ako Biskupský zbor Slovenska, napriek tomu, že nebola oficiálne ustanovená.

 

== Zmeny v období od 2. svetovej vojny po súčasnosť ==

 

Zriadenie samostatnej slovenskej provincie prekazila [[druhá svetová vojna]]. Onedlho po jej skončení prevzal moc v ČSR komunistický režim, ktorý tvrdo potláčal každú náboženskú aktivitu na svojom území. Dohodu s režimom o zriadení samostatnej slovenskej provincie sa podarilo dosiahnuť až v roku 1977, a tak mohol pápež [[Pavol VI.]] dňa [[30. december|30. decembra]] [[1977]] splniť dávnu túžbu slovenských katolíckych veriacich a zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu. Tým boli definitívne vyriešené vzťahy k územiam diecéz za hranicami ČSSR i diecéz spoza hraníc k farnostiam na slovenskom území. Apoštolská konštitúcia ''Praescriptionum sacrosancti'' oddelila územie Trnavskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy a povýšila ju na Trnavskú arcidiecézu. Košická a Rožňavská diecéza boli odčlenené z Jágerskej cirkevnej provincie a podriadené novej, práve vzniknutej Trnavskej cirkevnej provincii. Boli tiež určené hranice slovenských biskupstiev. Apoštolská konštitúcia ''Qui divino'' ustanovila samotnú provinciu; na jej čele bola za metropolu ustanovená Trnavská arcidiecéza a do provincie patrili sufragánne tieto biskupstvá: Nitrianske, Banskobystrické, Spišské, ktoré boli dosiaľ priamo podriadené Svätej Stolici, a rovnako Rožňavské a Košické biskupstvo. Obe konštitúcie vyhlásil pražský arcibiskup [[František Tomášek (kardinál)|František kardinál Tomášek]] [[6. júl]]a [[1978]] v trnavskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa.

 

Ďalšia zmena týkajúca sa organizácie rímskokatolíckej cirkvi na území Slovenska sa udiala v roku 1995. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[1995]] bola apoštolskou konštitúciou ''Pastorali quidem permoti'' založená Košická cirkevná provincia. Sufragánnymi biskupstvami sa stali Spišské a Rožňavské biskupstvo. Súčasne došlo k cirkevnoprávnym zmenám i na západnom Slovensku. Trnavská arcidiecéza bola premenovaná na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a jej sufragánom zostalo Nitrianske a Banskobystrické biskupstvo.

 

Zatiaľ posledná zmena sa udiala v roku [[2003]]. [[20. január]]a bol zriadený [[Vojenský rímskokatolícky ordinariát]] na základe Zmluvy medzi SR a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky. Ordinariát je postavený na úroveň diecézy a má pôsobnosť pre celé Slovensko.

 

== Nové usporiadanie (2008) ==

 

[[Západná provincia (slovenská cirkevná provincia)|Západná provincia]]:

* [[Biskupstvo Rožňava]]

* [[Biskupstvo Spišské Podhradie]]

 

{{Slovenské rímskokatolícke provincie}}