Park: Rozdiel medzi revíziami

'''Park''' predstavuje plochu zelene rozlohy min. 0,5 ha obyčajne na rekreačné využitie a oddych. Spravidla sú parky súčasťou verejných priestorov sídiel, ale sú aj veľké súkromné parky. Podľa povahy a spôsobu založenia môžu mať charakter prírodný, poloprírodný alebo umelo založený. Obsahuje spravidla vysokú a nízku zeleň, trávniky, spevnené plochy, jazierka a vodné toky, architektonický mobiliár (lavičky, svietidlá, odpadkové koše), výtvarné diela (sochy, fontány) ako aj malú architektúru ( stavby ako kaviarne, pergoly, WC a pod.). V členitom teréne sú jeho súčasťou schodiská, rampy, oporné múry. Park môžeme definovať ako '''územie s plochami zelene, spevnených plôch a súvisiacich stavieb určených pre oddych a rekreáciu, ktorá plocha nemá prerušený pôdny profil. '''Parky podľa ich architektonickej koncepcie členíme na francúzsky typ parku (geometrizovaná kompozícia vrátane uplatnenia strihanej zelene) a anglický typ (voľnú krajinu pripomínajúce kompozície). Park môže vzniknúť ako umelo založená stavba alebo ako stavba ktorá vznikne úpravou prírodného prostredia (najmä angl. parky). Zo stavebnotechnického hľadiska patria parky do kategórie inžinierskych stavieb (tzv. ostatné inžinierske stavby). Z hľadiska významu a funkcie v sídle sú parky lokálneho významu (obvodové, s min. dostupnosťou 300-400m) a celomestského významu. Nie každú plochu zelene môžeme označiť za park. Park je súčasne plocha jasne vymedzená v priestore, s pravidelnou údržbou a spravidla aj s vyhláseným parkovým poriadkom. (Terminologická poznámka : názov Sad Janka Kráľa pre park je z odborného hľadiska nie presný, sadmi sa rozumejú plochy hospodárskej zelene). V územných plánoch predstavujú samostatnú funkčnú plochu.