Obdobie Heian: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
preklepy
Bez shrnutí editace
Riadok 16:
Zavedenie foneticky písaného písma, [[hiragana|hiragany]] a [[katakana|katakany]], ktoré sa vyvinulo z prevzatého [[Čínske písmo|čínskeho písma]]. Toto zjednodušenie viedlo k rozvoju literatúry. Vznikla Zbierka starých a nových básní (Kokinšú), písali aj dvorné dámy, z nich najznámejšia je [[Murasaki Šikibu]], autorka diela [[Príbeh princa Gendžiho|''Príbeh princa Gendžiho'']] (Gendži Monogatari). Ďalšími dielami sú ''Dôverné zošity pani Sei Šónagon'' (Sei Šónagon no makura no sóši). Ku koncu obdobia Heian sa objavil ďalší literárny žáner a to romanticky ladené príbehy z obdobia vplyvu Fudžiwarov na cisársky dvor. Obdobie medzi rokmi 889 až 1092 n.l. popisuje ''Rozprávanie o skvelých časoch'' (Eiga monogatari) a obdobie medzi rokmi 850 až 1025 dielo ''Veľké zrkadlo'' (Ókagami).
 
V období Heian pokračoval rozkvet budhizmu v krajine, pričom sa budhizmus miešal s japonskými náboženskými predstavami. Budhizmus v období Heian bol charakterizovaný dominantným vplyvom dvoch budhistických náboženských smerov - sekty [[Tendai]] a viac mysticky a ezotericky zameranej sekty [[Šingon]]. Hnutie Tendai získalo výraznú priazeň cisárskej rodiny a väčšiny dvoranov. Šingon časti dvoranov, ale predovšetkým stúpencov z radov šľachty v provinciách. Väčšina obyvateľstva krajiny, však zostala k obom hnutiam vlažná, pretože Tendai svojimi komplikovanými náboženskými rituálmi a dôrazom na písomnú a ústnu vzdelanosť a Šingon svojim mysticizmom a ezoterikou znemožňovali obyčajnému človeku úplne prijať a pochopiť ich zmysel. Hnutie Tendai založil mních Saicho, ktorý sa počas pobytu v Číne zoznámil s tamojším vývojom budhizmu, inšpiroval sa predovšetkým Tiantai budhizmom. Roku 805 sa vrátil do Japonska a začal šíriť svoje myšlienky. Saichovo učenie síce vychádzalo z učenia Tiantai budhizmu, ale Tendai bol poznamenaný aj vplyvmi, ktoré naňho mal zen budhizmus,esoterická škola [[Mikkjó]] (密教) a vinajanové zásady. Tendai je známe predovšetkým tým, že úlohu ústredného náboženského textu predstavuje [[Lotusová sútra]].<ref name=bn>[http://www.buddhanet.net/nippon/nippon_partI.html http://www.buddhanet.net/nippon/nippon_partI.html]<br/ref>
</ref>
 
Školu Šingon založil mních [[Kúkai]] po návrate z Číny, kde študoval tamojšie mystické a ezoterické náuky budhizmu. Ústrednou postavou školy Šingon je buddha [[Vairóčana]], ktorý teší podobnej úcte ako Lotusová sútra v hnutí Tendai.<ref name=bn>[http:<//www.buddhanet.net/nippon/nippon_partI.html http://www.buddhanet.net/nippon/nippon_partI.html]<brref>
</ref>
 
== Cisári obdobia Heian<ref name="Dějiny Japonska">Edwin Reischauer, Albert M Craig (2000), ''Dějiny Japonska'' , Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 1. Vydanie, edícia Dějiny států</ref> ==