Detská križiacka výprava: Rozdiel medzi revíziami

d
preklepy
d (wikilinky, externé odkazy, rozšírenie, obrázok)
d (preklepy)
O osude mladých križiakov kolovali divé príbehy. Niektorí vraj doputovali do Marseille, kde im bezohľadní obchodníci ponúkli bezplatnú prepravu na Východ. Vyplávalo sedem veľkých lodí; dve stroskotali a zvyšných päť doplávalo do [[Alexandria (Egypt)|Alexandrie]], kde deti predali do otroctva - svoje dni dožili na kalifovom dvore v [[Bagdad]]e.
 
Tieto udalosti mali svoje pozadie v predchádzajúcej histórii križiackych výprav a v ľudovej zbožnosti doby. Roku [[1187]] dobyl Saladin Jeruzalem a napriek úsiliu [[Richard Levie Srdcesrdce|Richarda Levie Srdcesrdce]] zaznamenala [[tretia križiacka výprava]] len malý pokrok v oslobodzovaní Svätej zeme. Výsledkom [[štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výpravy]] roku [[1204]] bolo vyplienenie kresťanského mesta [[Konštantinopol]]a, a nie boj s moslimami. Príčinou týchto neúspechov bolo údajne bohatstvo a márnivosť kniežat, ktoré tieto výpravy viedli. Naopak, chudobní ľudia, najmä deti, sa považovali za čistých. Podpora myšlienky križiackych výprav nestratila na intenzite: roku 1212 kázalo pápežstvo o výpravách proti moslimom v [[Španielsko|Španielsku]] a heretickým katarom v južnom [[Francúzsko|Francúzsku]]. Toto spojenie križiackeho nadšenia a myšlienky, že chudobní sú [[Boh]]om vyvolení ľudia, inšpirovalo križiacku výpravu detí.
 
Detská križiacka výprava mala dve dejstvá. Vo Francúzsku mladý [[pastier]] Štefan z Cloyes v [[Île-de-France (región)|Île-de-France]] podal [[chlieb]] chudobnému pútnikovi a uzrel v ňom Krista. Ako odmenu za štedrosť dal pútnik Štefanovi listy pre kráľa [[Filip II. (Francúzsko)|Filipa II.]]. Okolo Štefana sa zhromaždili tisícky pastierov a vydali sa do [[Saint-Denis (Seine-Saint-Denis)|Saint-Denis]] pri [[Paríž]]i, kde sa podľa tradície odohrávali zázraky. Možno v tejto horúčkovitej atmosfére dúfali, že kráľ povedie novú križiacku výpravu. Panovník však pastierom nariadil, aby sa vrátili domov.