Račianske mýto: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo, replaced: zastaral → zastaran, - → – (5) |
wikilinky |
||
Riadok 39:
Dnešné Račianske Mýto s priľahlým parkom majú v rámci mesta bohatú históriu. V čase, keď sa tu nachádzali len polia a [[vinohrad]]y, v roku [[1769]] tu založili prešporskí Slováci rímskokatolícku farnosť Blumenthal. Bola to pomerne rozľahlá osada, ktorá mesto zásobovala [[ovocie|ovocím]], [[zelenina|zeleninou]] a [[kvet]]mi. Nachádzali sa tu majere, vinohradnícke usadlosti a rozsiahle záhrady a sady. Za farou, práve v dnešnej lokalite parku Račianske mýto následne v roku [[1778]] vznikol evanjelický a o tri roky neskôr aj katolícky cintorín. Väčší evanjelický bol orientovaný práve do Račianskej ulice a menší katolícky do dnešnej Smrečianskej ulice.
Takúto podobu si Račianske mýto udržiavalo až do [[50. roky 20. storočia|päťdesiatych rokov 20. storočia]], kedy kvôli potrebe dopravy a vybudovaniu jedného z najfrekventovanejších dopravných uzlov, museli [[cintorín]]y ustúpiť. Napriek snahe zachrániť z každého cintorína aspoň [[Kaplnka|kaplnku]], sa to v režime, ktorý v tom období vládol, nepodarilo. Hroby boli exhumované a telesné pozostatky premiestnené na cintorín [[Cintorín Slávičie údolie|Slávičie údolie]]. Okolie novovybudovanej križovatky bolo zmenené na [[park]], ktorého podobu poznáme s istými zmenami dodnes. V minulosti sa tu nachádzala sochu milicionára od [[Ján Kulich
V roku [[2000]] bol park zrekonštruovaný, nanovo zatrávnený a ústrednou dominantou sa stala veľká fontána, s výškou vodného stĺpca 7 metrov. Pribudli detské ihriská a socha s názvom Hirošima, od akademického sochára [[Tibor Bártfay|Tibora Bartfaya]].
| |||