Obdobie Heian: Rozdiel medzi revíziami

preklpey
(gramatika, štyllistika)
(preklpey)
Tento zápas o vplyv a podobu vlády [[insei]] nakoniec viedol k vážnemu oslabeniu moci cisárskeho dvora a k moci sa postupne dostali silné vojenské klany sídliace v provinciách, ktoré mali k dispozícii vlastné ozbrojené družiny. V čase, keď cisársky dvor negarantoval právo a poriadok v krajine, poskytoval systém súkromných feudálnych domén šóen obyvateľstvu provnicíí ochranu pred miestnymi banditami a v pobrežných oblastiach aj pred pirátmi z oblasti [[Vnútorné more|Vnútorného mora]]. Jedna z vetví takého klanu šóen, rodu Minamoto sídliaceho vo východnej časti Japonska, sa v roku 1031 zbavila jednej z vetví rodu Taira a medzi rokmi 1051 a 1088 ďalších dvoch rodov zo severného [[Honšú]], s ktorými súperila. Rody Minamotov a Taira sa následne snažili celú prvú polovicu 12. storočia získať priazeň cisárskeho dvora alebo rodu Fudžiwarov.
[[Súbor:DanNoUra.jpg|thumb|right|200px|Malba z 12. storočia znázorňujúca [[Bitka pri Dannoury|bitku pri Dannoury]], ktorá sa odohrala [[25. marec|25. marca]] [[1185]].]]
V roku 1156 po smrti cisára [[cisár Gotoba|Gotoby]] si nárokovali cisársky trón jeho dvaja synovia. Jedného zo synov podporoval rod Minamoto a druhého rod Taira. Nepriateľstvo medzi rodmi Taira a Minamoto prebiehalo už dlhšie obdobie a spor Gotobových synov o nástupníctvo iba ešte viac vyhrotil vzájomnú rivalitu týchto rodov. Rod Taira v priebehu bojov ([[Nepokoje éry Hógen]], [[Nepokoje éry Heidži]]) získal vedúce postavenie, keď sa mu podarilo poraziť vojská rodu Minamotovcov. Príslušníci rodu Minamotovcov boli zavraždený a najmladší člen rodu Minamoto bol vyslaný do vyhnanstva. Hlava rodu [[Taira no Kijomori]] vydal svoju dcéru za cisára a v roku 1180 dokonca dosadil na trón svojho vnuka Antoku. Kijomoriho despotický spôsob vlády, porušovanie starých zvykových obyčajov postupne oslabilo spojenectvo a puto vernosti s ostatnými vojenskými rodmi, dvornou šľachtou a budhistickými náboženskými skupinami. Dosadenie cisára Antoku proti zvykom tradičného práva a úvahy o premiestnený hlavného mesta do bezvýznamnej rybárskej osady Fukuhara, ktorá bola rodovým sídlom Tairovcov, avšak bez ohľadu na mienku dvora, šľachty a obyvateľstva krajiny onedlho viedlo k veľkému povstaniu proti Kijomorimu. Do jeho čela sa postavil [[Minamoto no Jorimoto]], jeden z preživších členovčlen rodu Minamoto, ktorý po násilnom vyvraždení členov svojej rodiny žil vo vyhnanstve na polostrove Izu. Spolu so svojim bratom Jošicunom dobyl Heian-kjó, vyhnal klan Tairov a definitívne ich porazil v roku [[1185]] v [[Bitka pri Dannoury|bitke pri Dannoury]]. Touto bitkou skončilo obdobie Heian.
 
== Kultúra ==
Zavedenie foneticky písaného písma, [[hiragana|hiragany]] a [[katakana|katakany]], ktoré sa vyvinulo z prevzatého [[Čínske písmo|čínskeho písma]]. Toto zjednodušenie viedlo k rozvoju literatúry. Vznikla Zbierka starých a nových básní (Kokinšú), písali aj dvorné dámy, z nich najznámejšia je [[Murasaki Šikibu]], autorka diela [[Príbeh princa Gendžiho|''Príbeh princa Gendžiho'']] (Gendži Monogatari). Ďalšími dielami sú ''Dôverné zošity pani Sei Šónagon'' (Sei Šónagon no makura no sóši). Ku koncu obdobia Heian sa objavil ďalší literárny žáner a to romanticky ladené príbehy z obdobia vplyvu Fudžiwarov na cisársky dvor. Obdobie medzi rokmi 889 až 1092 n.l. popisuje ''Rozprávanie o skvelých časoch'' (Eiga monogatari) a obdobie medzi rokmi 850 až 1025 dielo ''Veľké zrkadlo'' (Ókagami).
 
V období Heian pokračoval rozkvet budhizmu v krajineJaponsku, pričom sa budhizmus miešal s pôvodnými japonskými náboženskými predstavami a vyvinul sa tu podobne ako v iných ázijských krajinách, kde sa rozšíril, do špecifickej podoby. Budhizmus v období Heian bol charakterizovaný dominantným vplyvom dvoch budhistických náboženských smerov - sekty [[Tendai]] a viac mysticky a ezotericky zameranej sekty [[Šingon]]. Hnutie Tendai získalo výraznú priazeň cisárskej rodiny a väčšiny dvoranov. Hnutie Šingon časti dvoranov, ale predovšetkým stúpencov z radov šľachty v provinciách. Väčšina obyvateľstva krajiny, však zostala k obom hnutiam vlažná, pretože Tendai svojimi komplikovanými náboženskými rituálmi a dôrazom na písomnú a ústnu vzdelanosť a Šingon svojim mysticizmom a ezoterikou znemožňovali obyčajnému človeku úplne prijať a pochopiť ich zmysel. Hnutie Tendai založil mních Saicho, ktorý sa počas pobytu v Číne zoznámil s tamojším vývojom budhizmu, inšpiroval sa predovšetkým Tiantai budhizmom. Roku 805 sa vrátil do Japonska a začal šíriť svoje myšlienky. Saichovo učenie síce vychádzalo z učenia Tiantai budhizmu, ale Tendai bol poznamenaný aj vplyvmi, ktoré naňho mal zen budhizmus,esoterická škola [[Mikkjó]] (密教) a vinajanové zásady. Tendai je známe predovšetkým tým, že úlohu ústredného náboženského textu predstavuje [[Lotusová sútra]].<ref name=bn>[http://www.buddhanet.net/nippon/nippon_partI.html http://www.buddhanet.net/nippon/nippon_partI.html]</ref>
 
Školu Šingon založil mních [[Kúkai]] po návrate z Číny, kde študoval tamojšie mystické a ezoterické náuky budhizmu. Ústrednou postavou školy Šingon je buddha [[Vairóčana]], ktorý teší podobnej úcte ako Lotusová sútra v hnutí Tendai.<ref name=bn></ref>