Volksdeutsche: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Odkaz na súbor Volksdeutsche.jpg bol odstránený, pretože ho Fastily na Commons zmazal. |
obr. |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 121-0693, Graz, Bahnhof, Volksdeutsche Umsiedler.jpg|náhľad|Evakuované osoby nemeckej národnosti na železničnej stanici Graz-Puntigam, rok 1940.]]
'''Volksdeutsche''' (Nemci v zmysle príslušnosti k [[Nemci|nemeckému národu]]) bol výraz používaný do roku [[1945]] na označenie ľudí s nemeckou [[národnosť (príslušnosť)|národnosťou]], ale s nenemeckou [[Štátne občianstvo|štátnou príslušnosťou]]. Platilo pritom, že žili mimo [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] (s hranicami k 31. decembru [[1937]]) a [[Rakúsko|Rakúska]], teda predovšetkým vo [[východná Európa|východnej]] a [[Juhovýchodná Európa|juhovýchodnej]] Európe (vrátane [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovenska]]). Používal sa na odlíšenie od nemeckých občanov (Reichsdeutsche - [[Ríšski Nemci|ríšskych Nemcov]]), žijúcich či už v [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecku]] alebo v zahraničí.
Riadok 6:
== Počet ==
[[Súbor:Wiec warszawskich volksdeutschów w sali Roma.jpg|náhľad|Zjazd Volksdeutsche v okupovanej Varšave roku 1940.]]
V polovici roku 1938 žilo podľa nacistických odhadov na východ od ríšskych hraníc 8,6 milióna Nemcov: v Česko-Slovensku (najmä [[Sudety]] - 3,48 milióna [[Sudetskí Nemci|sudetských Nemcov]], ale aj [[karpatskí Nemci]]), Poľsku ([[poľský koridor]], [[Ostoberschlesien]], 1,15 milióna), Rumunsku (0,75 milióna), Maďarsku (0,6 milióna), Juhoslávii (0,55 milióna) a v Sovietskom zväze (1,15 milióna). Ďalších 0,6 milióna v Estónsku, Lotyšsku, Litve ([[Memelland]]) a v [[Slobodné mesto Gdansk (medzivojnové obdobie)|Slobodnom meste Gdansk]]. Tieto oblasti boli sčasti dočasne začlenené do Nemecka, sčasti boli súčasťou programu „[[heim ins Reich]]“ (''domov do Ríše'', presídľovanie do Nemecka), alebo boli v priebehu vojny obsadené. Po skončení povojnových odsunov zostalo na východe Európy okolo štyroch miliónov.
| |||