Obdobie Heian: Rozdiel medzi revíziami

preklepy, štylistika
(preklpey)
(preklepy, štylistika)
{{Dejiny Japonska}}
'''Obdobie Heian''' (iné názvy: '''obdobie heian, heianské obdobie, éra Heian, heian, Heian'''; {{jpn|平安時代|Heian-džidai}}) je historické obdobie [[Japonsko|Japonska]], ktoré je vymedzené rokmi [[794]] až [[1185]] po Kr. Predchádzalo mu [[obdobie Nara]] (710 až 794 po Kr.) a nasledovalo po ňom [[obdobie Kamakura]]. Obdobie Heian je nazvané po hlavnom meste, ktorým sa v roku 794 po Kr. stalo [[Heian-kjó]] (dnešné [[Kjóto]]). V priebehu obdobia Heian začal postupne upadať kultúrny vplyv [[Čína|Číny]] na podobu japonskej kultúry, aj napriek tomu, že ešte v roku 838 bolo k čínskemu cisárskemu dvoru vyslané japonské diplomatické posolstvo.<ref name="Dějiny Japonska30">Edwin Reischauer, Albert M Craig (2000), ''Dějiny Japonska'' , Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 1. Vydanie, edícia Dějiny států, str. 30 </ref> Príčinou poklesu čínskeho kultúrneho a politického vplyvu bol postupný nárast japonského národného povedomia, kultúrneho patriotizmu a postupné 'pojapončenie' inštitúcií prevzatých z Číny odohrávajúce sa v tomto období. Po roku 894 už japonskí cisári nevyslali žiadne ďalšie diplomatické posolstvo a vzájomné diplomatické, ale aj obchodné vzťahy Číny a Japonska sa obmedzili na minimum. V oficiálnom zdôvodnení japonského cisárskeho dvora sa hovorí o úpadku "úpadku čínskej civilizácie"<ref name="Dějiny Japonska30"/>
 
== Politické dejiny ==
V tomto období začala vo väčšej miere prechádzať voľná pôda zo štátneho vlastníctva do súkromného vlastníctva miestnychprovinčných veľmožov, či alebo do vlastníctva chrámových inštitúcií. Za účelom získania rôznych daňových a správnych výhod sa v priebehu 8. storočia začali roztrieštené súkromné roľnícke hospodárstva zlučovať do väčších celkov pod patronátom mocných regionálnych rodov. Takto vzniknuté veľko-hospodárstva sa nazývali [[šóen]] a na ich čele mohol stáť aj vplyvný dvorný aristokrat, ale vo väčšine prípadov však príslušníci provinčnýz šľachticradov provinčnej šlachty.<ref name="Dějiny Japonska31">Edwin Reischauer, Albert M Craig (2000), ''Dějiny Japonska'' , Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 1. Vydanie, edícia Dějiny států, str. 31 </ref> Došlo taktoteda k decentralizácií štátnej moci a niektorémnohé pôvodne výberové štátne inštitúcie získali podobu ustálenej rodovej nadvládyfunkcie, kde sa určitá štátna funkcia dedila vz rodovejotca na líniisyna.
 
Jedným z týchto rodov bol [[Fudžiwara|rod Fudžiwara]], ktorý v 9. storočí získal premyslenou politikou systematických sobášov svojich dcér s mužskými členmi cisárskeho rodu a zhromažďovaním obrovského pozemkového vlastníctva takmer úplnuúplnú kontrolu nad cisárstvom. Hlava rodu [[Jošifusa Fudžiwara|Jošifusa]] dosadil v roku 858 n. l. na trón svojho vnuka [[cisár Seiwa|Seiwa]]. Pretože nový cisár bolmal iba sedemročnýsedem rokov, nechal sa Jošifusa menovať jehocisárskym regentom (seššó). JehoFujuwara nástupcano Motocune sa stal regentom podobným spôsobom. Vytvoril dokonca novú správnu funkciu regent kampaku, v dobe keď sa stal regentom už dospelého cisára [[cisár Kókó|Kókó]], ktorý nastúpil na trón v roku 884 po Kr. Spod vplyvu rodu Fudžiwarov sa cisársky dvor vymanil až v roku 1072, keď s rodom Fudživarov nespriaznený cisár [[cisár Gosandžó|Gosandžó]] abdikoval v prospech svojho syna [[cisár Širakawa|Širakawu]]. Cisár Gosadžó chcel zo zákulisia riadiť vládu svojho syna, ale pol roka po svojej abdikácii zomrel. Základy nového systému tak plne rozvinul až jeho syn Širakawa. Ako tridsaťštyriročný v roku 1086 abdikoval v prospech svojho syna [[cisár Horikawa|Horikawu]] a odišiel do kláštora, odkiaľ zovšak zákulisianaďalej z ústrania ovplyvňoval vládu svojho syna. Táto forma nepriamej vlády sa nazývala [[insei]] a pokračovala zhruba ďalšie storočie aj napriek tomu, že rod Fudžiwara i naďalej súperil s cisárskym rodom o vládnúcu moc.
 
Tento zápas o vplyv a podobu vlády [[insei]] nakoniec viedol k vážnemu oslabeniu moci cisárskeho dvora a k moci sa postupne dostali silné vojenské klany sídliace v provinciách, ktoré mali k dispozícii vlastné ozbrojené družiny. V čase, keď cisársky dvor negarantoval právo a poriadok v krajine, poskytoval systém súkromných feudálnych domén šóen obyvateľstvu provnicíí ochranu pred miestnymi banditami a v pobrežných oblastiach aj pred pirátmi z oblasti [[Vnútorné more|Vnútorného mora]]. Jedna z vetví takého klanu šóen, rodu Minamoto sídliaceho vo východnej časti Japonska, sa v roku 1031 zbavila jednej z vetví rodu Taira a medzi rokmi 1051 a 1088 ďalších dvoch rodov zo severného [[Honšú]], s ktorými súperila. Rody Minamotov a Taira sa následne snažili celú prvú polovicu 12. storočia získať priazeň cisárskeho dvora alebo rodu Fudžiwarov.
[[Súbor:DanNoUra.jpg|thumb|right|200px|Malba z 12. storočia znázorňujúca [[Bitka pri Dannoury|bitku pri Dannoury]], ktorá sa odohrala [[25. marec|25. marca]] [[1185]].]]
V roku 1156 po smrti cisára [[cisár Gotoba|Gotoby]] si nárokovali cisársky trón jeho dvaja synovia. Jedného zo synov podporoval rod Minamoto a druhého rod Taira. Nepriateľstvo medzi rodmi Taira a Minamoto prebiehalo už dlhšie obdobie a spor Gotobových synov o nástupníctvo iba ešte viac vyhrotil ich vzájomnú rivalitu týchto rodov. Rod Taira v priebehu bojov ([[Nepokoje éry Hógen]], [[Nepokoje éry Heidži]]) získal vedúce postavenie, keď sa mu podarilo poraziť vojská rodu Minamotovcov. Príslušníci rodu Minamotovcov boli zavraždený a najmladší člen rodu Minamoto, ktorý bol ušetrený bol vyslaný do vyhnanstva. Hlava víťazného rodu [[Taira no Kijomori]] vydal svoju dcéru za cisára a v roku 1180 dokonca dosadil na trón svojho vnuka Antoku. Kijomoriho despotický spôsob vlády, porušovanie starých zvykových obyčajov postupne oslabilo spojenectvo a puto vernosti s ostatnými vojenskými rodmi, dvornou šľachtou a budhistickými náboženskými skupinami. Dosadenie cisára Antoku proti zvykom tradičného práva a úvahy o premiestnený hlavného mesta do bezvýznamnej rybárskej osady Fukuhara, ktorá bola rodovým sídlom Tairovcov, avšak bez ohľadu na mienku dvora, šľachty a obyvateľstva krajiny onedlho viedlo k veľkému povstaniu proti Kijomorimu. Do jeho čela sa postavil [[Minamoto no Jorimoto]], člen rodu Minamoto, ktorý po násilnom vyvraždení členov svojej rodiny žil vo vyhnanstve na polostrove Izu. Spolu so svojim bratom Jošicunom dobyl Heian-kjó, vyhnal klan Tairov a definitívne ich porazil v roku [[1185]] v [[Bitka pri Dannoury|bitke pri Dannoury]]. Touto bitkou skončilo obdobie Heian.
 
== Kultúra ==