Obdobie Kamakura: Rozdiel medzi revíziami

preklepy
d (gramatika)
(preklepy)
Roku 1221 sa cisár [[Go -Toba]] pokúsil zvrátiť situáciu a opätovne získať do rúk politickú moc pre cisársku rodinu. Vypukla krátka občianska vojna (povstanie Džókju) medzi prívržencami cisára a prívržencami šogunátu a rodu Hódžo. Cisár v tomto období nebol schopný získať širšiu podporu pre znovunastolenie cisárskej moci ani medzi šľachtou, ani obyčajným ľudom a vojská cisára Go-Toba boli ľahko porazené. Po porážke povstania regenti z rodu Hódžo upevnili svoju moc a už v zárodku odstránili, akúkoľvek možnosť neposlušnosti šogúnov alebo cisárov.
===Rozdelenie cisárskeho rodu===
Možné nároky cisárskeho dvora na úplnúsamostatnú vládu v krajine sa snažili regenti oslabiť prostredníctvom vyvolávania konfliktov vomedzi vnútričlenmi cisárskej rodiny. Regenti z rodu Hódžo sa po smrti každého cisárapanovníka aktívne angažovali pri výbere novéhojeho následníka, a podnecovali vzájomné súperenie medzi jednotlivými vetvami cisárskeho rodu, čo sa stalobolo pre regentov z rodu Hódžo spoľahlivým nástrojom, ktorýmv dosiahliboji oslabenieproti cisárskehomožným roduambíciám dvora. V druhej polovici 13. storočia prerástli na cisárskom dvore, tieto vzájomné nezhody a šarvátky v rozdelenie cisárskej línie na vzájomne znepriatelené a titul cisára si nárokujúce rodové línelínie. Rodové línie Džimjóin a Daikakudži si neskôr s tichou podporou regentov v 14. storočí vytvorili dve oddelené cisárske vlády počas obdobia tzv. obdobia občianskej vojny severné a južného dvora.
===Nové hlavné mesto Kamakura===
 
Minamoto no Joritomo zvolil za hlavné mesto ríše, pôvodné rodové sídlo svojej rodiny. Kamakura sa stalaihneď hlavnýmpo mestomnástupe krajiny,Joritomiho ihneďstala pohlavným nástupemestom Joritomakrajiny a zostala ním až do roku 1333. Kamakura bola aj sídlom administratívnych orgánov nového štátu. Rody pokrvne spriaznené s rodom Minamoto a pochádzajúce z okolia Kamakury, ako napríklad rod Hódžo, získali významne pozície v štátnej správe. Kamakura sa stala aj centrom kultúry a umenia. Roku 1252 bola v areáli miestneho chrámu Kótoku-In vztýčená vyše 13 metrová bronzová socha Amídu Budhu. Majstrovské dielo japonského náboženského sochárstva a kovolejárstva.
Kamakura sa stala sídlom vojenskej správy krajiny, na rozdiel od Kjóta, ktoré bolo sídlom cisára a šlachtickej správy, nezávislej od úspechov na vojenskom poli. Rýchle a spoľahlivé spojenie Kamakury s okolitým svetom, predovšetkým cisárskym mestom Kjótom sa stalo veľmi dôležitým. Cesty vedúce z mesta a do mesta prechádzali cez zalesnené a hornaté územia obkolesujúce nížinatú oblasť, na ktorej sa rozprestiera Kamakura. Cesty boli iba niekoľko metrov široké, v niektorých úsekoch nemohli popri sebe prechádzať dvaja ľudia. Minamoto no Joritomo si zvolil Kamakuru za hlavné mesto, aj kvôli ťažkej geografickej dostupnosti a a uzatvorenej polohe mesta, ktoré v čase vojny predstavovalo veľkú strategickú výhodu.