Lev Nikolajevič Tolstoj: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Kelovy (diskusia | príspevky)
d drobné
→‎Život: pravopis
Riadok 20:
Zároveň sa Tolstoj začal venovať literárnej činnosti. Jeho prvým literárnym pokusom bol preklad diela írskeho spisovateľa [[Laurence Sterne|Laurence Sterna]] ''Sentimentálna cesta cez Francúzsko a Taliansko''. V roku 1851 napísal svoju prvú poviedku ''Včerajší deň''. V roku 1852 dokončil svoju prvú novelu ''Detstvo'' a poslal ju [[Nikolaj Nekrasov|Nikolajovi Nekrasovovi]], aby ju uverejnil v literárnom časopise ''Sovremennik'' (Súčasník). Publikovaná novela vzbudila u čitateľov záujem a Tolstoj sa pomaly stával známym spisovateľom. V roku 1862 vydal novelu ''Kozáci'', ktorú [[Ivan Sergejevič Turgenev]] ocenil ako "najlepší príbeh napísaný v našom jazyku".
 
23. septembra 1862 sa Lev Nikolajevič Tolstoj oženil so Sofiou Andrejevnou Behrsovou, dcérou lekára, ktorá bola od neho o 16 rokov mladšia. Mali spolu dvanásť detí, ale päť z nich zomrelo ešte v detskom veku. Svoje zásnuby a sobáš do veľkej miery realiticky zobrazil v románe ''Anna Kareninová'' (zvlášť dramatická je scéna, v ktorej dal snúbenici prečítať svoje denníky, do ktorých si zapísal aj početné sexuálne prehrešky, ktorých sa dopustil s nevoľníčkami). V harmonickom období prvých rokov manželstva napísal Tolstoj svoje najlepšie a najslávnejšie dielo - románovú epopej ''Vojna a mier''. V tomto diele vyslovil svoje odsúdenie vojny ako nehumánneho aktu a zároveň veľmi presvedčivo priblížil epochu rusko-francúzskych vojen v rozmedzí rokov 1805-1812. Slávnymi boli aj jeho neskoršie realistické romány ''Anna Kareninová'' (1877) a ''Vzkriesenie'' (1899). Zvlášť veľkú pozornosť vyvolal román ''Vzkriesenie'', v ktorom Tolstoj odhalil a dramaticky vykreslil príčiny a dôsledky ženskej prostitúcie, ktorá bola do istej miery spoločnosťou tolerovaná. V románe odznelo aj mnoho proticirkevných hodnotení a ideí, čo pobúrilo predstaviteľov pravoslávnej cirkvi. Za svoje početné názory a myšlienky, ktoré odporovali oficiálnemu cirkevnému učeniu, bol Tolstoj napokon v roku 1901 z ruskej pravoslávnej cirkvi exkomunikovaný (vylúčený). Svoje názory na kresťanstvo a vieru v Boha Tolstoj zhrnul do autobiografických esejí ''Spoveď'' a ''Moje náboženstvo''. Jeho názory sa obyčajne definujú ako ''kresťanský anarchizmus''. Veľmi silnou črtou jeho filozofie a literárnych diel bola idea neprotivenia sa zlu násilím , myšlienka akejsi pasívnej rezistencie alebo nenásilného odporu, ktorá silne ovplyvnila európskych pacifistov (napríklad aj Slováka [[Albert Škarvan|Alberta Škarvana]]) alebo [[Mahátma Gándhí|Mahátmu Gándhího]].
Od konca 90-tch rokov 19. storočia sa komplikoval jeho vzťah s manželkou a vlastnými deťmi. Tolstoj často uvažoval o odchode od rodiny, niekoľkokrát vyjadril svoju túžbu žiť ako obyčajný roľník. Od roku 1904 sa stal jeho osobným lekárom Slovák [[Dušan Makovický]], ktorý si počas pobytu v Jasnej Poľane viedol veľmi podrobný denník, ktorý ponúka veľmi zaujímavý pohľad na Tolstého a život v Jasnej poľane v závere Tolstého života (bol kompletne publikovaný v ruštine). [[Dušan Makovický|Makovický]] sa stal aj jeho jediným spoločníkom na úteku z domu začiatkom novembra 1910. Počas úteku Tolstoj prechladol a napokon musel uľahnúť v budove železničnej stanice v lokalite Astapovo, kde v prítomnosti viacerých priateľov a členov rodiny zomrel. Pochovaný je v parku v Jasnej Poľane.