John von Neumann: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Gramatika
d →‎Životopis: formulácia
Riadok 23:
2008.</ref>, sám sa naučil hebrejčinu.
 
Von Neumann mal dvoch bratov: prvý (nar. [[1907]]) sa stal [[lekár]]om v [[Chicago|Chicagu]] a druhý (nar. [[1911]]) sa stal právnikom vo [[Philadelphia|Philadelphii]]. Von Neumann mal 10 rokov, keď jeho otcovi udelil šlachtickýšľachtický titul cisár [[František Jozef I.]]. Jeho otec bol skvelý [[bankár]] a právnik, svoje deti podporoval vo všestrannom vzdelaní. Ako šesťrošnýšesťročný z hlavy delil osemciferné čísla a ako osemročný už ovládal [[diferenciálny a integrálny počet]].
 
Roku [[1913]] ho rodičia zapísali na známe nemecké luteránske gymnázium, dnes nazývané [[Fasori Evangélikus Gimnázium]]. Matematiku ho tam učil [[László Rátz]].
 
Neskôr študoval na univerzitách v [[Zürich]]u (vo Švajčiarsku) a v Budapešti, vo svojich 23 rokoch sa stal doktorom, v roku [[1929]] bol už profesorom univerzity v [[Hamburg]]u a v [[Berlín]]e.
 
V roku [[1930]] dostal pozvanie na univerzitu v [[Princeton]]e. V roku [[1931]] bol jedným z profesorov matematiky, ktorí v roku [[1933]] založili [[Ústav pre pokročilé štúdie]] v Princetone - ''The Institute for Advanced Study'' (spoluďalšími sboli [[James Waddell Alexander|J.W. AlexandromAlexander]], [[Albert Einstein]], M. [[Morse]], [[Oswald Veblen|O. Veblen]], a [[Hermann Weyl]]). Tu von Neumann pracoval až do konca svojho života. Počas [[druhá svetová vojna|2.sv. svetovej vojny]] sa von Neumann, podobne ako mnoho iných vedcov, zúčastnil na vývoji nových zbraní. Pravidelnea pravidelne cestoval do [[Los Alamos]], kde sa vyvíjala prvá [[atómová bomba]].
{{na úpravu}}
V roku [[1930]] dostal pozvanie na univerzitu v [[Princeton]]e. V roku [[1931]] bol jedným z profesorov matematiky ktorí v roku [[1933]] založili [[Ústav pre pokročilé štúdie]] v Princetone -''The Institute for Advanced Study'' (spolu s [[James Waddell Alexander|J.W. Alexandrom]], [[Albert Einstein]], M. [[Morse]], [[Oswald Veblen|O. Veblen]], [[Hermann Weyl]]). Tu von Neumann pracoval až do konca svojho života. Počas [[druhá svetová vojna|2.sv.vojny]] sa von Neumann podobne ako mnoho iných vedcov zúčastnil na vývoji nových zbraní. Pravidelne cestoval do [[Los Alamos]], kde sa vyvíjala prvá [[atómová bomba]].
 
V roku 1945 publikoval správu [http://qss.stanford.edu/~godfrey/vonNeumann/vnedvac.pdf The First Draft Report on the EDVAC], v ktorej popísal všetky základné prvky dnešných počítačov:
 
* Pamäť, v ktorej sú uložené inštrukcie (program) i dáta
* Aritmetickú jednotku, vykonávajúcu logické i aritmetické operácie s dátami
* Riadiacu jednotku, vykonávajúcu inštrukcie v slede, závislom od výsledkov predchádzajúcich inštrukcií
 
Napísaním správy von Neumann zatienil ďalších autorov EDVAC-u [[John Mauchly|J. W. Mauchlyho]] a [[Prespert J. Eckert|P. Eckerta]], ktorí väčšiu časť práce vykonali skôr, než sa von Neumann zapojil do projektu. PodľaNeumann [http://www.sulinet.hu/eletestudomany/archiv/1999/9937/kivoltn/kivoltn.htm], po maďarsky] Neumannvraj uverejnením správy zabránil tomu, aby bola daná architektúra patentovaná a tým ju sprístupnil verejnosti. Podľa jeho názoru "''počítač nie je majetkom jedného alebo viacerých ľudí, ale vlastníctvom celého ľudstva''" <ref>[http://djp.tvn.hu/HTM/Info/HunInfo/Neumann.htm], djp.tvn.hu (po maďarsky)]</ref>. [[vonVon Neumannova architektúra]] sa používa v počítačoch dodnes.
 
Von Neumann sa podieľal aj na vypracovaní teoretických základov uvolneniauvoľnenia [[atóm]]ovej energie, podieľal sa tým na vývoji atómovej bomby a využití [[atómová elektráreň|atómových elektrární]]. Od roku [[1953]] až do svojej smrti bol vedúcim [[Výbor pre atómovú energiu USA|Výboru pre atómovú energiu]] (''United States Atomic Energy Commission''-AEC), čo je najvyššia vládna funkcia pre vedca. Až do svojej smrti v roku [[1957]] sa tak stal najvplyvnejším vedcom USA. Zomrel na rakovinu, ktorá mohla byť dôsledkom ožiarení pri pokusoch napočas vývojivývoja atómovej bomby.
 
== Diela ==