Reštaurátor: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Peter439 (diskusia | príspevky)
k
d preklepy
Riadok 4:
Práca reštaurátora je pre kultúrne dedičstvo veľmi dôležitá práve z dôvodu že takmer všetko hmotné kultúrne dedičstvo podlieha degradačnému procesu. Degradačný proces nie je v celkovej miere možné zastaviť, iba zmierniť jeho dôsledky na daný predmet. Preto nesmieme zabúdať že proces konzervovania-reštaurovania treba po uplynutí určitého času ktorého dĺžka je relatívna v závislosti od stavu, materiálu a prostredia kde sa predmet nachádza ale aj priebežnej konzervátorskej starostlivosti.
 
Ako optimálne vzdelanie sa považuje vysokoškolské vzdelanie minimálne druhého stupňa v danej oblasti a to práve z dôvodu že reštaurátor na rozdiel od konzervátora priamo zasahuje do predmetu kultúrnej hodnoty, teda napríklad dotváraním chýbajúcich častí. Činnosť reštaurátora je regulovaná právnymi predpismi: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 200/1994 Z.z. o Komore reštaurátorov a výkone reštaurátorskej činnosti jej v znení zákona c. 136/2010 Z.z. Na výkon tohto povolania je tiež nutné obdŕžaťobdržať rôzne certifikáty ako napríklad: Osvedčenia o zápise do zoznamu autorizovaných reštaurátorov podľa zákona c. 200/1994 Z.z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov v znení zákona c. 136/2010 Z.z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 16 a 17). Komora reštaurátorov SR. vydala E.C.C.O. Profesijné smernice (II): Etický kódex Podporovaný Európskou konfederáciou konzervátorov a reštaurátorov a prijatý valným zhromaždením v Bruseli 7. marca 2003. Ktorý sa zaoberá aj profesiou konzervátora.
 
Na Slovensku fungujú viaceré druhy reštaurátorsko - konzervátorských zariadení a to napríklad štátne reštaurátorské ateliéry ale aj súkromné reštaurátorské ateliéry nemôže však zabúdať ani na interné reštaurátorské a konzervátorské dielne ktoré sú súčasťou niektorých múzeí alebo galérií.