Redaktor:Tatransky/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

== Kristian Hohenlohe ==▼

Nemecký kniežací rod, ktorého korene siahajú do 12. stor. V priebehu storočí sa rozdelil na viaceré vetvy. Z hlavnej je odvinutá vetva H. - Ingelfingen a z nej vetva Oehringen. Knieža Christian Kraft von Hohenlohe - Oehringen (1848 - 1926) absolvent rytierskej školy v Legnici (vtedy Liegnitz) neďaleko Wróclawi (vtedy Breslau) v Sliezsku, absolvent právnickej fakulty univerzity v Bonne, generál major prusskej armády a najlepší podnikateľ svojho rodu, odkúpil v roku 1879 od Salomonovcov časť Dunajeckého panstva - Nedeca a to oblasť Javoriny a Lendaku za pol milióna korún. V roku 1895 - 98 k tomu prikúpil od Mariássyovcov Vyšné Hágy s priľahlou Batizovskou, Štôlskou a Mengusovskou dolinou. Jeho majetok tu dosiahol 15 tis. ha prevažne lesnej pôdy, na ktorej choval poľovnú zver. V roku 1889 až 1902 sa snažil o odkúpenie a obhájenie nároku na dolinu Rybieho potoka s Rybím plesom, dnes Morským okom, avšak neuspel. Okrem iných mal majetky i v Nemecku (Hohenlohe Werke A.G. ), v Sliezsku v baniach a hutách okolo 10 000 pracovníkov, v Uhorsku vinice v Bodrogkeresztre , lesy a polia v Somogyszobe , vinice v Zemplíne, lesy v Malých Karpatoch, polia a liehovar v Krížovej Vsi a odkúpené majetky Salomonovské. V Javorine zriadil pekáreň v ktorej sa piekol "chlieb" pre zver z rôznych dovážaných komponentov. Po desiatich rokoch chovu a hájenia zveri začal poľovať. Na poľovačkách sa zúčastňovala aristokracia z celej Európy. V Javorine zriadil riaditeľstvo svojich európskych revírov a 20.júla 1885 dostaval a otvoril svoj javorinský, poľovnícky zámoček . Zriadil tu aj oboru s chovom cudzokrajnej zveri. Na svojom území najprv v roku 1887 celkom zakázal vstup turistom a neskôr, po spore s UKS, do ktorého sa angažovala aj uhorská vláda, stanovil turistické trasy a termíny návštevnosti. Vylúčil však možnosť budovať chaty . Zato na okrajoch jeho revírov vyrástla turistická útulňa Pod Spádami a 30 lôžkový hotelík na Nižných Hágoch. . V roku 1898 dal postaviť chatu pri Popradskom plese. Knieža bol tiež podporovateľom UKS a v roku 1902 sa stal jeho čestným členom. V roku 1891 knieža na radu svojho správcu, lesného inžiniera Eduarda Kégela, ktorý bol správcom majetku už u Salomonovcov a na vlastné náklady zprevádzkoval v Javorine lepenkáreň na výrobu preglejky v nerentabilnej hornej železiarni, rozšíril výrobu preglejky i v dolnej železiarni , ktorú tak ako hornú už Salomonovci, tiež z hľadiska ekonomického zrušil. Dňa 24. 08. l903 dal knieža, síce evanjelik ale patrón, vysvätiť novopostavený katolícky drevený kostol sv.Anny v Javorine, patriacej cirkevne k Dunajeckému(nedeckému) dištriktu, kapitulským vikárom Spišskej kapituly Ferdinandom Ferčekom. Evanielik Kristián Kraft bol rovnako patrónom i ždiarskeho katolíckeho kostola. Socialistická historiografia Kristiána Krafta vykresľovala ako krvilačného lovca a spupného magnáta, pripisujúc mu často i niektoré nelichotivé činy predstaviteľov jeho personálu, najmä voči miestnym ľuďom. Pamätníci ho však vykresľovali síce ako človeka vedomého si svojho postavenia , ale v podstate prístupného, a spravodlivého. Veľmi negatívne sa posudzovala i jeho snaha o presídlenie obyvateľov Ždiaru do klimaticky i bonitne príhodnejších oblastí Slovenska na jeho náklady v záujme premeny oblasti Ždiaru na vyľudnený, poľovný revír. Nakoľko nemal k dispozícii komunistické mocenské prostriedky a pochopiteľne nedokázal presvedčiť všetkých Ždiaranov, tento zámer sa mu celkom nepodaril. Napriek tomu, že jeho dobové poznatky o ochrane prírody neboli na dnešnej úrovni a jeho hlavným záujmom bolo poľovníctvo, , napriek tomu územie ním a jeho personálom spravované, predstavovalo pri vzniku TANAPu a dodnes predstavuje prírodne najzachovalejšie a najhodnotnejšie časti TANAPu. Navyše, mnohé "jeho" prírodoochranné opatrenia plynule prešli i do prírodoochranných zásad nielen samotného TANAPu, ale ako funkčné sú dnes známe z Národných parkov v celom svete. O osobných vlastnostiach kniežaťa svedčí i jeho rodinný život. On s modrou krvou, navyše evanjelik o mnoho rokov starší dokázal bez potomstva prežiť celý život so svojou mladou družkou, neurodzenou katolíčkou, poľskou umelkyňu Otíliu Lubraniec - Dambskou. Ako bolo v tých dobách obvyklé, najprv ju vydal za grófa Dambského a v zápätí zobral k sebe do Javoriny. Od tej doby prežila s ním, v ústraní pred jeho urodzenými príbuzdnými, možno z lásky, možno zo súcitu, zato však v žiari jeho priazne. Bola dobrodinkou pre miestnych ľudí a veľa pre nich u svojho manžela dokázala vybaviť. Keď v roku 1922 zomrela, dal ju pochovať na javorinskom cintoríne. Ďalšie štyri roky prežil väčšinou v klimaticky príhodnejšom Szomogyszobe a jeho posledné želanie bolo, aby ho pochovali spolu s Otíliou. Keď v Szomogyszobe dňa 14. 05. 1926 vo veku 78 rokov knieža Kristián zomrel , previezli jeho telo do Javoriny a pochovali vedľa Otílie. Na jeho pohrebe sa nezúčastnilo len viac ako desať európskych kniežat a ďalších aristokratov, či zástupcov Československej štátnej moci a rôznych spolkov, ale aj krojované delegácie miestnych obyvateľov z Jurgova, Podspádov, Javoriny, Ždiaru, Lendaku, Rakús, Batizoviec , Mengusoviec a Štôly. Dedičom jeho majetku sa stal Kristiánov bratranec, knieža August Kraft von Hohenlohe. Ten však bez patričného vzťahu k tomuto majetku, navyše trvalo žijúci v Maďarsku ho v dobách neľahkých pre aristokratov akosi ignoroval. Nestaral sa o jeho riadanie, čoraz viac ho zadlžoval najmä neplatením daní, až ho nakoniec predal Československému štátu. V roku 1928 najprv majetok so sídlom vo Vyšných Hágoch a v roku 1935 aj javorinsko- lendackú časť za 25 miliónov korún.[http://www.vysoke-tatry.info/vyklad.php?tatry=139] ▼