Farebný model: Rozdiel medzi revíziami

Aby bol obrázok farebný, musí byť každému bodu ([[pixel|pixelu]]) obrázka priradená určitá [[farba]]. Spôsobov, akými sa to dá urobiť je niekoľko. Všetky vychádzajú zo spôsobu videnia farieb [[oko|ľudským okom]]. Oko farby vníma vďaka svetlu, ktoré vstupuje do oka a dopadá na bunky - čapíky, ktoré sú citlivé na farbu. Svetlo je vlastne elektromagnetické vlnenie s rôznou vlnovou dĺžkou. Ľudské oko dokáže vnímať iba určitý rozsah [[vlnová dĺžka|vlnových dĺžok]] svetla. Svetlo s najväčšou vlnovou dĺžkou, ktoré ľudské oko vníma, je červenej farby (780 nm) a svetlo s najnižšou vlnovou dĺžkou je svetlo fialovej farby (380nm). V tomto spektre farieb je ľudské oko schopné bez problémov rozlíšiť vyše 1,5 milióna rôznych farieb. Nie však každej farbe, ktorú rozlíšime pripadá iná vlnová dĺžka, pretože podľa [[intenzita|intenzity]] dopadajúceho svetla, ľudské oko rozlišuje [[sýtosť]] a [[jas]] daného [[odtieň]]a farby. Takže iná vlnová dĺžka prislúcha iba rôznym odtieňom farieb.

 

Prvé riešenie problému kódovania farieb, ktoré sa ponúka, je zobrať celý rozsah vlnových dĺžok a rozdeliť ho na niekoľko častí a do pamäte počítača uložiť poradové číslo farby, ktorej prislúcha určitá vlnová dĺžka, ďalej jej sýtosť a jas. Kódovanie farieb takýmto spôsobom využívajú [[farebné modely]] [[Farebný model HSB|HSB]] (či HSV), [[Farebný model HLS|HLS]]. Oba modely uchovávajú informáciu o odtieni (Hue) a sýtosti (Saturation). Odlišujú sa iba v tom, že prvý model používa jas (Brightness) a druhý používa svetlosť (Lightness). V prvom modeli dostaneme čiernu farbu tým, že nastavíme jas na nulu a bielu tak, že jas nastavíme na maximálnu hodnotu (nezávisle od sýtosti). V druhom modeli dosiahneme čiernu, ak je svetlosť aj sýtosť 0 a bielu, ak je svetlosť aj sýtosť maximálna. Hlavným nedostatkom tohto problému je náročnosť vyrobenia svetla so zadanou vlnovou dĺžkou. Našťastie existujú aj iné riešenia problému kódovania farieb.