Redaktor:Tatransky/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
d (Fix URL prefix)
{{Infobox dynastie
 
|Meno = Hohenlohe
| = [[Súbor:{{{Erb}}}|200px]]
|Krajina = Nemecko
|Materská dynastia =
|Tituly = knieža a princ
|Zakladateľ = Zakladateľ
|Rok založenia dynastie = Rok založenia dynastie
|Nástup dynastie na trón = Nástup dynastie na trón
|Štátna príslušnosť = Národnosť
|Ďalšie vetvy dynastie =
 
}}
{{Pracuje sa}}
 
'''Hohenlohe'''. Nemecký kniežací rod , pôvodom z [[:cs:Franky| Frankov]] ,ktorého korene siahajú do 12. stor Za najstaršieho zástupcu rodu je považovaný '''''Kraft zu Hohenlohe'''''. Jeho sídlom malo byť hrad[[:de:Uffenheim| Hohlach ]] ležiaci neďaleko Uffenheimu.
'''Tatranská Javorina''' ({{V jazyku|pol|Jaworzyna Spiska}}, {{v jazyku|deu|Urengarten }}, {{V jazyku|hun|Jávorkeret}}) severotatranská podhorská [[obec ]] neďaleko poľských hraníc. K obci patrí i osada Podspády a Lysá Poľana. Od Ždiaru je Tatranská Javorina vzdialená 11 kilometrov a od hraničného priechodu do Poľska na Lysej Poľane 2,5 kilometra.
== Názov obce ==
Obec vyrastala v lesoch, ktorých významnú zložku tvoril v minulosti javor. Možno predpokladať, že názov dediny nebol vlastne prvý svojho druhu v oblasti Javorovej a Bielovodskej doliny, kde azda niektoré poľany a lesy dostali zásluhou pastierov už skoršie “javorové” mená. Ale aj naopak: názov Tatranskej Javoriny bol neskoršie sekundárne prenášaný na ďalšie objekty pozdĺž pretekajúceho potoka (Javorinky), resp. v okruhu priľahlej doliny (Javorovej doliny). Ba popri vlastníckom termíne “javorinský veľkostatok” zaužíval sa v medzivojnových rokoch aj geografický pojem Javorinské Tatry, ktorý sa bez presnejšieho vymedzenia pripisoval nielen S časti slovenských Vysokých Tatier, ale aj priľahlým oblastiam [[Belianske Tatry|Belianskych Tatier]]. Podstatný úbytok javorov zavinilo holorubné hospodárstvo, pálenie drevného uhlia a rozsiahla spotreba dreva v železiarňach, ale menovite ako základnej suroviny v lepenkárňach.[http://www.tjavorina.eu/2011/04/ako-vznikol-nazov-obce/]
== História ==
Obec sa vyvinula so sezónneho majera [[Lendak|lendackého]] veľkostatku. Poľany a hole okolo majera spásali stáda neďalekých podtatranských obcí. Roku [[1759]] založili majitelia veľkostatku Horváthovci z Plavča železné huty a hámre v Javorine. Zamestnanci železiarní a uhliari, ktorí podnik zásobovali dreveným uhlím z blízkych lesov, boli prví stáli obyvatelia Javoriny. Nepatrné zásoby železnej rudy sa čoskoro vyčerpali. Preto železiarne prebudovali na lepenkárne a po šesťdesiatročnej prevádzke zrušili. V rokoch 1789-1936 patrila javorinská oblasť aj s dedinou pruskému kniežacemiu rodu Hohenlohe. Christián Hohenlohe pretvoril Javorinu na lesnícku osadu a sídlo tatranských a tokajských častí svojho veľkostatku. Založil tu zverník a nechal si tu vybudovať poľovnícky kaštieľ. V roku 1936 prešlo javorinské panstvo do vlastníctva československého štátu a dnes tvoria značnú časť obyvateľstva zamestnanci Štátnych lesov TANAPu a pracujú v cestovnom ruchu..<ref>Bohuš Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TAPAPu , Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8</ref> V predvečer 2. svetovej vojny, Poľsko v dôsledku Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže obsadilo severné časti Slovenska okolo Suchej Hory, Hladovky a Javoriny, ako aj územie okolo Lesnice v Pieninách a malé územia okolo Skalitého, a tiež malé územia okolo hraníc (oficiálne získali tieto územia 1. novembra 1938).
27. sep­tem­bra 1938[[Poľská Orava| poľ­ské voj­ská]] vstú­pili do Javo­riny, anek­tu­júc v mene Poľ­skej repub­liky úze­mie o roz­lohe okolo 110 km2 v oblasti sever­ných sva­hov Vyso­kých a Belian­skych Tatier a ich bez­pro­stred­ného okolia.[http://www.tjavorina.eu/2012/09/delimitacia-javoriny-1938/] Od 27.11.1938 do 1.9.1939 tvo­rila Javo­rina (od roku 1993 Tatranská Javo­rina) s osa­dami Lysá Poľana, Pods­pády, a Voj­ta­sova s pri­ľah­lou oblas­ťou Vyso­kých a Belian­skych Tatier teri­to­riálnu súčasť Poľ­skej republiky.[http://tatryblog.sk/2009/01/tatry-tpn-o-javorine-1938/].Po vypuknutí [[Spiš (región)|2. svetovej vojny]], Slovensko spolu s Nemeckom a Sovietskym zväzom napadlo Poľsko, hoci úloha Slovenskej armády bola len symbolická. Výmenou za to získalo späť územia stratené roku 1938 a tiež územia stratené roku 1920. K opätovnému pripojeniu územia oficiálne došlo 24. novembra 1939.podpísaním dohody Ribbentropp-Černák.
 
{{Na rozšírenie}}.
V januári 1945 bolo toto územie oslobodené Červenou armádou
 
== Christian Hohenlohe a jeho rod ==
Nad obcou bol v roku 1977 postavený hotel Poľana, účelové zariadenie Ústredného výboru Komunististickej strany Československa Dnes účinkuje pod menom Kolowrat pre voľný cestovný ruch.
.[[Súbor:Graf Albrecht von Hohenlohe und Ziegenhain 1490.jpg|vľavo|náhľad|Graf Albrecht von Hohenlohe a Ziegenhain 1490]]
Dvaja zástupcovia rodu - '''''Heinrich III von [[:cs:Hohenlohe|Hohenlohe]]'''''[[ 1244]]-[[1249]] (zomrel 1249) a '''''[[ Gottfried von Hohenlohe]]'''''[[ 1297]] - [[ 1310]] veľmajstrami [[Rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]].V roku 1450 boli povýšení na ríšske kniežatá.
V priebehu storočí sa rozdelil na viaceré vetvy. Rozdelil sa na protestantskú vetvu '''''Hohenlohe - Neunstein''''' a katolícku '''''Hohenlohe - Waldenburg'''''. Z pobočných vetiev vyšiel rod '''''Hohenlohe - Öhringen Hugo''''' (1816-1897), pruský guvernér na Morave (1866), '''''Hohenlohe - Indelfingen Friedrich, Ludwig''''' (1746 - 1818), '''''Hohenlohe Kraft Karl''''' princ (1827-1892) - pruský generál, '''''Hohenlohe - Schillingsfürst Chlodowik''''', bavorský ministerský predseda a ríšsky kancelár, princ ratiborský a corvejský ( 1819 -1901 ), '''''Hohenlohe - Schillingsfürst Emil''''', princ, najvyšší hofmajster rakúskeho cisárskeho dvora (1828-1896), '''''Hohenlohe Waldenburg - Schillingsfürst Alexander''''', princ, titulárny biskup (1794-1849)<ref>Malý Ottův slovník naučný, vydal J.Otto, Praha, 1905</ref>[http://genealogy.euweb.cz/hlohe/index.html]
 
== Christian Hohenlohe a jeho rod ==
[[Súbor:Wappen der Fürsten Hohenlohe-Langenburg 1764.png|vľavo|náhľad|Erb rodu Hohenlohe]]
Nemecký kniežací rod, ktorého korene siahajú do 12. stor. V priebehu storočí sa rozdelil na viaceré vetvy. Z hlavnej je odvinutá vetva H. - Ingelfingen a z nej vetva Oehringen. Knieža [[:pl:Christian Hohenlohe|Christian Hohenlohe]] celým menom Christian Kraft von Hohenlohe - Oehringen (1848 - 1926) absolvent rytierskej školy v Legnici (vtedy Liegnitz) neďaleko Wróclawi (vtedy Breslau) v Sliezsku, absolvent právnickej fakulty univerzity v Bonne, generál major prusskej armády a najlepší podnikateľ svojho rodu, odkúpil v roku 1879 od Salomonovcov časť Dunajeckého panstva - [[Nedeca]] a to oblasť Javoriny a [[Lendak|Lendaku]] za pol milióna korún. V roku [[1895]] - 98 k tomu prikúpil od Mariássyovcov [[Vyšné Hágy]] s priľahlou [[Batizovská dolina|Batizovskou]], [[Štôlska dolina|Štôlskou]] a [[Mengusovská dolina|Mengusovskou dolinou]]. Jeho majetok tu dosiahol 15 tis. ha prevažne lesnej pôdy, na ktorej choval poľovnú zver. V roku 1889 až 1902 sa snažil o odkúpenie a obhájenie nároku na dolinu [[Rybý potok|Rybieho potoka]] s Rybím plesom, dnes [[Morské oko|Morským okom]], avšak neuspel. Okrem iných mal majetky i v Nemecku (Hohenlohe Werke A.G. ), v Sliezsku v baniach a hutách okolo 10 000 pracovníkov, v Uhorsku vinice v Bodrogkeresztre , lesy a polia v Somogyszobe , vinice v Zemplíne, lesy v Malých Karpatoch, polia a liehovar v [[Krížová Ves|Krížovej Vsi]] a odkúpené majetky Salomonovské. V Javorine zriadil pekáreň v ktorej sa piekol "chlieb" pre zver z rôznych dovážaných komponentov. Po desiatich rokoch chovu a hájenia zveri začal poľovať. Na poľovačkách sa zúčastňovala aristokracia z celej Európy. V Javorine zriadil riaditeľstvo svojich európskych revírov a 20.júla [[1885]] dostaval a otvoril svoj javorinský, poľovnícky zámoček .[[Súbor:Javorina 313.jpg|vľavo|náhľad|Poľovnícky zámoček kniežaťa Hohenlohe]] Zriadil tu aj oboru s chovom cudzokrajnej zveri. Na svojom území najprv v roku [[1887]] celkom zakázal vstup turistom a neskôr, po spore s UKS, do ktorého sa angažovala aj uhorská vláda, stanovil turistické trasy a termíny návštevnosti. Vylúčil však možnosť budovať chaty . Zato na okrajoch jeho revírov vyrástla turistická útulňa Pod Spádami a 30 lôžkový hotelík na [Nižné Hágy|[Nižných Hágoch.]] V roku [[1898]] dal postaviť chatu pri [[Popradské pleso|Popradskom plese]]. Knieža bol tiež podporovateľom [[Uhorský karpatský spolok|UKS]] a v roku [[1902]] sa stal jeho čestným členom. V roku [[1891]] knieža na radu svojho správcu, lesného inžiniera Eduarda Kégela, ktorý bol správcom majetku už u Salomonovcov a na vlastné náklady zprevádzkoval v Javorine lepenkáreň na výrobu preglejky v nerentabilnej hornej železiarni, rozšíril výrobu preglejky i v dolnej železiarni , ktorú tak ako hornú už Salomonovci, tiež z hľadiska ekonomického zrušil. Dňa 24. 08. l903 dal knieža, síce evanjelik ale patrón, vysvätiť novopostavený katolícky drevený kostol sv.Anny v Javorine, patriacej cirkevne k Dunajeckému(nedeckému) dištriktu, kapitulským vikárom [[Spišská kapitula|Spišskej kapituly]] Ferdinandom Ferčekom. Evanielik Kristián Kraft bol rovnako patrónom i ždiarskeho katolíckeho kostola. Socialistická historiografia Kristiána Krafta vykresľovala ako krvilačného lovca a spupného magnáta, pripisujúc mu často i niektoré nelichotivé činy predstaviteľov jeho personálu, najmä voči miestnym ľuďom. Pamätníci ho však vykresľovali síce ako človeka vedomého si svojho postavenia , ale v podstate prístupného, a spravodlivého. Veľmi negatívne sa posudzovala i jeho snaha o presídlenie obyvateľov Ždiaru do klimaticky i bonitne príhodnejších oblastí Slovenska na jeho náklady v záujme premeny oblasti Ždiaru na vyľudnený, poľovný revír. Nakoľko nemal k dispozícii komunistické mocenské prostriedky a pochopiteľne nedokázal presvedčiť všetkých Ždiaranov, tento zámer sa mu celkom nepodaril. Napriek tomu, že jeho dobové poznatky o ochrane prírody neboli na dnešnej úrovni a jeho hlavným záujmom bolo poľovníctvo, , napriek tomu územie ním a jeho personálom spravované, predstavovalo pri vzniku TANAPu a dodnes predstavuje prírodne najzachovalejšie a najhodnotnejšie časti TANAPu. Navyše, mnohé "jeho" prírodoochranné opatrenia plynule prešli i do prírodoochranných zásad nielen samotného TANAPu, ale ako funkčné sú dnes známe z Národných parkov v celom svete. O osobných vlastnostiach kniežaťa svedčí i jeho rodinný život. On s modrou krvou, navyše evanjelik o mnoho rokov starší dokázal bez potomstva prežiť celý život so svojou mladou družkou, neurodzenou katolíčkou, poľskou umelkyňu Otíliu Lubraniec - Dambskou. Ako bolo v tých dobách obvyklé, najprv ju vydal za grófa Dambského a v zápätí zobral k sebe do Javoriny. Od tej doby prežila s ním, v ústraní pred jeho urodzenými príbuzdnými, možno z lásky, možno zo súcitu, zato však v žiari jeho priazne. Bola dobrodinkou pre miestnych ľudí a veľa pre nich u svojho manžela dokázala vybaviť. Keď v roku 1922 zomrela, dal ju pochovať na javorinskom cintoríne. Ďalšie štyri roky prežil väčšinou v klimaticky príhodnejšom Szomogyszobe a jeho posledné želanie bolo, aby ho pochovali spolu s Otíliou. Keď v Szomogyszobe dňa 14. 05. [[1926]] vo veku 78 rokov knieža Kristián zomrel , previezli jeho telo do Javoriny a pochovali vedľa Otílie. Na jeho pohrebe sa nezúčastnilo len viac ako desať európskych kniežat a ďalších aristokratov, či zástupcov Československej štátnej moci a rôznych spolkov, ale aj krojované delegácie miestnych obyvateľov z Jurgova, Podspádov, Javoriny, Ždiaru, Lendaku, Rakús, Batizoviec , Mengusoviec a Štôly. Dedičom jeho majetku sa stal Kristiánov bratranec, knieža August Kraft von Hohenlohe. Ten však bez patričného vzťahu k tomuto majetku, navyše trvalo žijúci v Maďarsku ho v dobách neľahkých pre aristokratov akosi ignoroval. Nestaral sa o jeho riadanie, čoraz viac ho zadlžoval najmä neplatením daní, až ho nakoniec predal Československému štátu. V roku 1928 najprv majetok so sídlom vo Vyšných Hágoch a v roku 1935 aj javorinsko- lendackú časť za 25 miliónov korún.[http://www.vysoke-tatry.info/vyklad.php?tatry=139]
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Christián Hohenlohe a jeho účinkovanie na Slovensku ==
== Iné projekty ==
[[Súbor:Wappen der Fürsten Hohenlohe-Langenburg 1764.png|vľavo|náhľad|Erb rodu Hohenlohe- Öhringen]]
{{projekt|commons=Category: Tatranská Javorina }}
 
Z hlavnej rodovej línii rodu Hohenlohe z ktorého pochádza '''''Christian Hohenlohe''''' sa odvíja vetva '''''Hohenlohe - Öhringen'''''. Knieža '''''Christian [[:de:Christian Kraft zu Hohenlohe-Öhringen|Hohenlohe]]''''' správne '''''Christian Kraft , Fürst zu Hohenlohe - Öhringen , Herzog von Ujest''''' ( narodený 21. marca 1848 , v Öhringen , zomrel 14.mája 1926 , v Somogyszob) : Jeho otcom bol '''''Hugh zu Hohenlohe - Ohringen''''' a matkou Paulina von Furstenberg'''''. Nemal potomkov.
== Externé odkazy ==
Princ , generál , politik , vlastník pozemkového vlastníctva v Dolnom a Hornom Sliezsku a v Maďarsku , vrátane Tatier . Priemyselník Horné Sliezsko. Princ [[:de:Christian Kraft zu Hohenlohe-Öhringen|Christian]] v roku 1912 ,s ročným príjmom sedem miliónov mariek a imaním 151 miliónov mariek, bol jeden z najbohatších nemeckých šľachticov. Oženil sa s '''''Otýliou , vojvodkyňou Lubraniec - Dąmbski'''''.
*[http://www.vysoketatry.com/obce/tjavorina/tjavorina.html/ Tatranská Javorina]
Nemecký kniežací rod, ktorého korene siahajú do 12. stor. V priebehu storočí sa rozdelil na viaceré vetvy. Z hlavnej je odvinutá vetva H. - Ingelfingen a z nej vetva Oehringen. Knieža [[:pl:Christian Hohenlohe|Christian Hohenlohe]] celým menom Christian Kraft von Hohenlohe - Oehringen (1848 - 1926) absolventAbsolvent rytierskej školy v Legnici (vtedy Liegnitz) neďaleko Wróclawi (vtedy Breslau) v Sliezsku, absolvent právnickej fakulty univerzity v Bonne, generál major prusskejpruskej armády a najlepší podnikateľ svojho rodu, odkúpil v roku 1879 od Salomonovcov časť Dunajeckého panstva - [[Nedeca]] a to oblasť Javoriny a [[Lendak|Lendaku]]u za pol milióna korún. V roku [[1895]] - 981898 k tomu prikúpil od Mariássyovcov [[Vyšné Hágy]] s priľahlou [[Batizovská dolina|Batizovskou]], [[Štôlska dolina|Štôlskou]] a [[Mengusovská dolina|Mengusovskou dolinou]]. Jeho majetok tu dosiahol 15 tis. ha prevažne lesnej pôdy, na ktorej choval poľovnú zver. V roku 1889 až 1902 sa snažil o odkúpenie a obhájenie nároku na dolinu [[Rybý potokDolina Rybieho potoka| dolinu Rybieho potoka]] s Rybím plesom, dnes [[:cs:Spor o Morské oko|Morským okom]], avšak neuspel. Okrem iných mal majetky i v Nemecku (Hohenlohe Werke A.G. ), v Sliezsku v baniach a hutách okolo 10 000 pracovníkov, v Uhorsku vinice v Bodrogkeresztre , lesy a polia v Somogyszobe , vinice v Zemplíne, lesy v Malých Karpatoch, polia a liehovar v [[Krížová Ves|Krížovej Vsi]] a odkúpené majetky Salomonovské. V Javorine zriadil pekáreň v ktorej sa piekol "chlieb" pre zver z rôznych dovážaných komponentov. Po desiatich rokoch chovu a hájenia zveri začal poľovať. Na poľovačkách sa zúčastňovala aristokracia z celej Európy. V Javorine zriadil riaditeľstvo svojich európskych revírov a 20.júla [[1885]] dostaval a otvoril svoj javorinský, poľovnícky zámoček .[[Súbor:Javorina 313.jpg|vľavo|náhľad|Poľovnícky zámoček kniežaťa Hohenlohe]] Zriadil tu aj oboru s chovom cudzokrajnej zveri. Na svojom území najprv v roku [[1887]] celkom zakázal vstup turistom a neskôr, po spore s UKS[[Uhorský karpatský spolok|Uhorským karpatským spolkom]], do ktorého sa angažovala aj uhorská vláda, stanovil turistické trasy a termíny návštevnosti. Vylúčil však možnosť budovať chaty . Zato na okrajoch jeho revírov vyrástla turistická útulňa Pod Spádami a 30 lôžkový hotelík na [Nižné[Vyšné Hágy|[Nižných Hágoch.]]. V roku [[1898]] dal postaviť chatu pri [[Popradské pleso|Popradskom plese]]. Knieža bol tiež podporovateľom [[UhorskýUhorského karpatskýkarpatského spolku spolok|UKS]] a v roku [[1902]] sa stal jeho čestným členom. V roku [[1891]] knieža na radu svojho správcu, lesného inžiniera Eduarda Kégela, ktorý bol správcom majetku už u Salomonovcov a na vlastné náklady zprevádzkoval v Javorine lepenkáreň na výrobu preglejky v nerentabilnej hornej železiarni, rozšíril výrobu preglejky i v dolnej železiarni , ktorú tak ako hornú už Salomonovci, tiež z hľadiska ekonomického zrušil. Dňa 24. 08. l903 dal knieža, síce evanjelik ale patrón, vysvätiť novopostavený katolícky drevený kostol sv. Anny v Javorine, patriacej cirkevne k Dunajeckému (nedeckémuNedeckému) dištriktu, kapitulským vikárom [[Spišská kapitula|Spišskej kapituly]] Ferdinandom Ferčekom. Evanielik Kristián Kraft bol rovnako patrónom i ždiarskeho katolíckeho kostola. Socialistická historiografia Kristiána Krafta vykresľovala ako krvilačného lovca a spupného magnáta, pripisujúc mu často i niektoré nelichotivé činy predstaviteľov jeho personálu, najmä voči miestnym ľuďom. Pamätníci ho však vykresľovali síce ako človeka vedomého si svojho postavenia , ale v podstate prístupného, a spravodlivého. Veľmi negatívne sa posudzovala i jeho snaha o presídlenie obyvateľov Ždiaru do klimaticky i bonitne príhodnejších oblastí Slovenska na jeho náklady v záujme premeny oblasti Ždiaru na vyľudnený, poľovný revír. Nakoľko nemal k dispozícii komunistické mocenské prostriedky a pochopiteľne nedokázal presvedčiť všetkých Ždiaranov, tento zámer sa mu celkom nepodaril. Napriek tomu, že jeho dobové poznatky o ochrane prírody neboli na dnešnej úrovni a jeho hlavným záujmom bolo poľovníctvo, , napriek tomu územie ním a jeho personálom spravované, predstavovalo pri vzniku TANAPu a dodnes predstavuje prírodne najzachovalejšie a najhodnotnejšie časti TANAPu. Navyše, mnohé "jeho" prírodoochranné opatrenia plynule prešli i do prírodoochranných zásad nielen samotného TANAPu, ale ako funkčné sú dnes známe z Národných parkov v celom svete. O osobných vlastnostiach kniežaťa svedčí i jeho rodinný život. On s modrou krvou, navyše evanjelik o mnoho rokov starší dokázal bez potomstva prežiť celý život so svojou mladou družkou, neurodzenou katolíčkou, poľskou umelkyňu Otíliu Lubraniec - Dambskou. Ako bolo v tých dobách obvyklé, najprv ju vydal za grófa Dambského a v zápätí zobral k sebe do Javoriny. Od tej doby prežila s ním, v ústraní pred jeho urodzenými príbuzdnými, možno z lásky, možno zo súcitu, zato však v žiari jeho priazne. Bola dobrodinkou pre miestnych ľudí a veľa pre nich u svojho manžela dokázala vybaviť. Keď v roku 1922 zomrela, dal ju pochovať na javorinskom cintoríne. Ďalšie štyri roky prežil väčšinou v klimaticky príhodnejšom Szomogyszobe a jeho posledné želanie bolo, aby ho pochovali spolu s Otíliou. Keď v Szomogyszobe dňa 14. 05. [[1926]] vo veku 78 rokov knieža Kristián zomrel , previezli jeho telo do Javoriny a pochovali vedľa Otílie. Na jeho pohrebe sa nezúčastnilo len viac ako desať európskych kniežat a ďalších aristokratov, či zástupcov Československej štátnej moci a rôznych spolkov, ale aj krojované delegácie miestnych obyvateľov z [[Jurgov|Jurgova]], Podspádov, Javoriny, Ždiaru[[Ždiar]]u, Lendaku, [[Rakúsy (okres Kežmarok)|Rakús]], [[Batizovce|Batizoviec ]], [[Mengusovce|Mengusoviec]] a [[Štôla|Štôly]]. Dedičom jeho majetku sa stal Kristiánov bratranec, knieža August Kraft von Hohenlohe. Ten však bez patričného vzťahu k tomuto majetku, navyše trvalo žijúci v Maďarsku ho v dobách neľahkých pre aristokratov akosi ignoroval. Nestaral sa o jeho riadanie, čoraz viac ho zadlžoval najmä neplatením daní, až ho nakoniec predal Československému štátu. V roku 1928 najprv majetok so sídlom vo [[Vyšné Hágy|Vyšných Hágoch]] a v roku 1935 aj javorinsko- lendackú časť za 25 miliónov korún.<ref>[http://www.vysoke-tatry.info/vyklad.php?tatry=139] </ref>
*[http://www.tjavorina.eu/2011/04/ako-vznikol-nazov-obce// Názov obce]
 
*[http://www.vysoke-tatry.info/vyklad.php?tatry=139/ Kristian Hohenlohe]
 
*[http://tatryblog.sk/2009/01/tatry-tpn-o-javorine-1938/ Obsadenie Javoriny Poliakmi]
 
* [http://www.kultura-fb.sk/new/old/stare/poliaci-8.htm/ Poľská menšina na Slovensku ]
== GalériaReferencie ==
== {{Referencie ==}}
<gallery>
Súbor:Slovakia Tatranska Javorina 54.JPG| Kostol, ktorý dal postaviť knieža Hohenlohe
Súbor:Slovakia Tatranska Javorina 66.JPG| Prevládajúca architektúra obydlí v T.Javorine
Súbor:Slovakia Tatranska Javorina 53.JPG| Javorinská príroda
Súbor: Slovakia Tatranska Javorina 24.JPG|Bývlé rekreačné zariadenie pre najvyšších predstaviteľov Československej komunistickej strany
Súbor:Slovakia Tatranska Javorina 31.JPG| Bývalý bungalov generálneho tajomníka ÚV KSČ.
Súbor:Slovakia Tatranska Javorina 55.JPG| Cintorín, kde je pochovaný kniežací pár Hohenlohe
Súbor:Slovakia Tatranska Javorina 72.JPG| Javorinský zrubový dom
</gallery>
 
{{Časti mesta Vysoké Tatry}}
 
== Externé odkazy ==
[[Kategória:Osady Vysokých Tatier]]
[http://genealogy.euweb.cz/hlohe/index.html]
[[Kategória:Kúpele na Slovensku]]
[https://de.wikipedia.org/wiki/Datei:Christian_Kraft_zu_Hohenlohe-%C3%96hringen.jpg]
*[http://www.vysoke-tatry.info/vyklad.php?tatry=139/ Kristian Hohenlohe]
{{Biografický výhonok}}
4 524

úprav