Trstené: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
pridaný strručný popis obce
d Verzia používateľa 147.229.194.96 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot
Riadok 1:
Obec''' Trstené,''' leží v strednej časti Liptovskej kotliny – 3 km od Liptovského Mikuláša.
 
=== Poloha ===
Chotár Trsteného sa rozpína medzi Jaloveckým potokom a jarkom Mútnik v nadmorskej výške 764 m n/m. Rozpína sa cez Chraste a Lanište až po vrch Salatín . Hranica Baníkov – Salatín sa v severnej časti dotýka Oravy a smeruje na juh cez Lysec do Hlbokej a Jaloveckej doliny.
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = obec
Řádek 38 ⟶ 34:
| Poznámky =
}}
'''Trstené''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]].
 
=== História ===
Slovenský názov obce bol prvý krát písomne zachytený v r. 1469 ako Trztené, potom sa menil na Trszteno, Trsstena, Trstenno, Trstenne, r. 1920 Trstenô a od roku 1925 sa zachoval názov Trstené. V starších dobách bol písaný maďarský názov Nádasd resp. v roku 1269 Náásd.
 
'''Najstaršia písomná správa '''o Trstenom (Nadásd) je z roku '''1269''', ktorou kráľ Belo IV. dal osadu Trstené, kam chodil poľovať županovi Bogomírovi. V písomnostiach rodu Bogomíra II. Z 13. – 15. storočia sa vyskytuje meno dediny pravidelne maďarsky ako Nádasd, čo je preklad slovenského názvu tŕstie. Názov je odvodený od trstiny močiarnej, ktorá tu hojne rástla v močarinách.
 
Trstené, hoc malá a do roku 1960 zablatená roľnícka obec má bohatú históriu vďaka tomu, že bola sídlom zemepánov, ktorým patrili poddaní z ďalších troch obcí. Blízkosť Bobrovca s mestskými právami od Belu IV. a poloha osady s dobrým výhľadom a cestným spojením na dolný a stredný Liptov, s rozsiahlymi lesmi v chotári spôsobili, že si tu noví zemepáni postavili postupne kostol, zvonicu, zriadili školu a súdnu moc nad poddanými.Boli v stálom styku so župným a okresným úradom a mali tam určitú dobu aj svojich podžupanov a podslúžneho. Najskôr sa písali menom obce... de Nadasd a neskôr prevzali meno '''Bán i ”Trstené”'''. Žiaľ našich predkov vykorisťovali nútenou nevoľníckou a poddanskou prácou na panskom, utláčali, zbedačovali, súdili a trestali. Až po zrušení poddanstva nútená práca na panskom prestala. V tých časoch sa do obce dostali aj noví usadlíci – kuchár, učiteľ, hajdúch, pisár, gazda, vychovávateľ detí, ktorí zvýšili úroveň príslušných profesií aj obce. Zemani neskôr začali pôdu prenajímať Židom resp. predávať svojim bývalým poddaným a sami pracovali v úradoch. Árendátori priniesli do hospodárenia pokrok a novoty, zamestnávali občanov za mzdu a títo si potom mohli pôdu odkupovať a hospodáriť na nej samostatne.
 
== Referencie ==