Ján Duns Scotus: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 53 bajtov ,  pred 8 rokmi
d
typo, replaced: - →  –  (9), 1302 – 1305 → 1302 – 1305 (2)
d (commons:Category -> commonscat)
d (typo, replaced: - →  –  (9), 1302 – 1305 → 1302 – 1305 (2))
[[Súbor:JohnDunsScotus.jpg|náhľad|Johannes Duns Scotus]]
Blahoslavený '''Ján Duns Scotus''' alebo po latinsky '''Johannes Duns Scotus/Ioannis Duns Scoti''' alebo po anglicky '''John Duns Scotus''' (* [[1265]]/[[1266]], [[Duns]], [[Škótsko]] – † [[1308]], [[Kolín nad Rýnom]]) bol [[františkán]]sky mních škótskeho pôvodu, významný predstaviteľ neskorej stredovekej [[scholastikaScholastika (filozofia)|scholastiky]], [[filozof]] a [[teológ]], profesor na [[Oxford]]skej a [[Paríž]]skej univerzite.
 
Učiteľskou a literárnou činnosťou Dunsa Scota vstúpila stredoveká filozofie do novej fázy svojho vývinu: Duns síce zostáva presvedčený o možnosti súladu medzi filozofiou a teológiou (presadzovaného v 13. stor. [[Tomáš Akvinský|Tomášom Akvinským]]), ale súčasne ich od seba oddeľuje, pretože podľa jeho názoru sa odlišujú svojou povahou i cieľom. Teológia je podľa neho praktickou disciplínou, ktorá učí človeka žiť podľa náboženských noriem, zatiaľ čo filozofia je teoretická disciplína, ktorej úlohou je vedecky skúmať všetko, čo je prirodzene prístupné ľudskéěmu poznaniu. Filozoficky síce možno dokázať existenciu Prvej príčiny i Nevyhnutného súcna, ale jednotlivé cirkevné dogmy nie sú rozumom plne dokázateľné. Preto Duns odmieta podriaďovanie filozofie teológii.
V učení o bytí zavádza pojem formálnej dištinkcie (distinctio formalis), t. j. rozdielu, ktorý síce nie je reálny, ale oproti dištinkcii číro pomyselnej (distinctio rationalis) má svoj základ v skutočných veciach. Pomocou tejto dištinkcie vysvetľuje mnohosť podstatných určení jednej a tej istej veci. Medzi esenciou a existenciou prirodných bytostí nepredpokladá nijakú dištinkciu.
 
Na rozdiel od tradičného chápania, vychádzajúceho z [[Aristoteles|Aristotela]], Duns Scotus usudzuje, že prvá látka (resp. prvoprvá -  – materia primo prima) nie je čírou možnosťou, ale že by mohla existovať aj bez tvaru. Princípom individuácie je tak nie látka, ale individuálna prirodzenosť danej bytosti.
 
Učenie Dunsa Scota sa stalo oficiálnou doktrínou františkánskeho rádu (tzv. skotizmus). V mnohom naňho nadviazal [[William Occam|Guilelmus Occam]].
 
== Dielo ==
* ''Parva logicalia'' (okolo [[1295]]) -  – Logické drobnosti
* ''Quaestiones super de anima'' (autorstvo sporné)
* ''Qaestiones subtilissimae de metaphysicam Aristotelis'' -  – Kvestie k metafyzike
* ''Lectura'' (okolo [[1299]])
* ''Ordinatio'' (okolo [[1300]], známe tiež pod názvom ''Opus Oxiense'') -  – súbor teologických prednášok prednesených v [[Oxford]]e
* Reportata parisiensia (okolo [[1300]]) -  – [[Paríž]]ske prednášky -  – upravená verzia oxfordských prednášok
* ''Reportatio parisiensis examinata I.A.'' (okolo 1302    1305) -  – druhé vydanie Parížskych prednášok, údajne prezreté autorom
* ''Collationes'' (46 dišputácií z rokov 1300–1300 – [[1305]])
* ''Tractatus de Primo Principio'' (okolo [[1305]]) -  – O prvom princípe
* ''Theoremata'' (autorstvo sporné)
* ''Quaestiones Quodlibetales'' (okolo [[1306]]) -  – Kvodlibet, súbor kvestií
 
== Pozri aj ==
 
{{DEFAULTSORT:uns Scotus, John}}
 
[[Kategória:Stredovekí filozofi]]
[[Kategória:Škótski filozofi|Škótski filozofi]]
75 291

úprav