Matúš Kephalides: Rozdiel medzi revíziami

'''Matúš Kephalides''' (Hlaváč; Matej) (* [[1645]], [[Košťany nad Turcom]] -  – † [[1700]], [[Banská Bystrica]]) bol [[evanjelický kňaz]], [[pedagóg]] a [[filozof]].

* syn: Samuel Kephalides

Navštevoval školy v Košťanoch nad Turcom, vo Svätej Helene, v Martine, v Žiline, v Brezne, pokračoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, kde dokončil štúdium skúškou ako respondent rozpravy banskobystrického rektora J. Henselia ''De creatione'' ([[1665]]).

Pôsobil ako učiteľ vo Veličnej na Orave, neskôr sa stal rektorom školy v Banskej Bystrici-Radvani ([[1667]]), kde vyučoval [[logika|logiku]], v čase prenasledovania zbavený učiteľského miesta ([[1674]]), napokon sa utiahol do Banskej Bystrice. Ako [[alumnus]] v Banskej Bystrici napísal báseň do dizertácie T. Stellera ''Excercitium Metaphysicum...'' ([[1665]]). Často viedol učené rozhovory s [[jezuiti|jezuitami]]. Z jeho pôsobenia v Banskej Bystrici-Radvani sa zachovala dizertácia ''De pluralite animarum'' ([[1669]]), venovaná príslušníkom duchovného a svetského stavu. V duchu [[scholastikaScholastika (filozofia)|scholastickej filozofie]] v nej obhajuje názor, že človek ma iba jednu dušu, ktorá má viac schopností a foriem. Zastával stanovisko, že nad autoritou akéhokoľvek filozofa stojí autorita pravdy. Stúpenec teórie o mikrokozme chápanom v duchu [[Jan Amos Komenský|Komenského]].