Volebný systém: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 40 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q182985)
Mikulas1 (diskusia | príspevky)
Riadok 9:
Väčšinový systém je historický starší než systém pomerného zastúpenia. Jeho základný princíp je: pri voľbách získava mandát jeden kandidát, a to ten, ktorý získal väčšinu hlasov. Spravidla sa dnes voľby podľa tohto princípu odohrávajú v jednomandátových volebných obvodoch. Táto zásada znamená, že voľby prebiehajú v toľkých obvodoch, koľko je mandátov do zastupiteľského zboru. To pri voľbách do parlamentu vyžaduje vytvorenie menších volebných obvodov ako pri voľbách podľa princípu pomerného zastúpenia. Politická reprezentácia sa pri využití tohto systému stáva výsadou väčšinovej strany daného volebného obvodu. Väčšinový volebný systém je vlastne akýsi „knock out systém“ – rozdiel o jeden hlas znamená zisk všetkého, víťaz berie všetko. Väčšinou rozlišujeme dve varianty väčšinového systému: relatívny väčšinový systém a absolútny väčšinový systém.
 
'''[[Relatívny väčšinový systém]]''' predpokladá, že víťazí kandidát, ktorý získal najviac hlasov bez ohľadu na to, ako veľký je tento zisk. Ide teda o väčšinu prostú, niekedy nazývanú pomernou alebo relatívnou. Poslancom sa môže stať i kandidát, ktorý získal pod 50 percent hlasov voličov alebo menej, než je súčet hlasov jeho protikandidátov. Ide o najjednoduchší volebný systém, ktorý sa v drvivej väčšine prípadov koná v jedno mandátových volebných obvodoch. Celkovo vo voľbách víťazí politická strana, ktorej kandidáti zvíťazili vo väčšom počte volebných obvodov než kandidáti ďalších politických strán.
 
Relatívny väčšinový princíp sa v anglofónnej literatúre zvykne nazývať ako „first-past-the-post“ („prvý za prekážkou“) alebo „plurality system“. Pomenovanie „first-past-the-post“ vzniklo analógiou od konských dostihov, v ktorých vyhráva prvý v cieli bez ohľadu na odstup, ktorý má od druhého. Relatívny väčšinový systém sa zvykne obhajovať hlavne z dôvodov: pre voličov je ľahké pochopiť mechanizmus, ako sa jednotlivé hlasy premietnu do rozloženia parlamentu, poskytuje poslancovi priamy kontakt s určitou geografickou