Verzia z 13:36, 21. august 2013 upraviť Eryn Blaireová (diskusia \| príspevky) 14 680 editací doplnenie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:12, 15. január 2014 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo, replaced: - → – (2), 6-8 → 6 – 8 (3) Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Preťaženie''' je silové pôsobenie na [[teleso]] alebo [[organizmus]], ktoré je väčšie ako [[tiaž]]. Vzniká pri zrýchlenom pohybe telesa, napríklad pri štarte [[raketa\|rakety]], alebo pri pristávaní [[kozmická loď\|kozmickej lode]] na Zemi. Miera preťaženia sa vyjadruje v násobkoch [[Tiažové zrýchlenie\|zemskej tiaže]] a označuje sa písmenom g. Účinky preťaženia na živý organizmus sa skúmajú na [[centrifúga]]ch. Ak je ťah motoru štartujúcej rakety konštantný, zrýchlenie a teda aj preťaženie je prirodzeným dôsledkom toho, že raketa spaľovaním svojho paliva stráca svoju hmotnosť. Pri pristávaní je zase preťaženie dôsledkom straty rýchlosti trením o molekuly vzduchu. Pri štartoch rakiet s posádkou vzniká na niekoľko sekúnd preťaženie až 6 g, pri pristávaní po [[balistická dráha\|balistickej dráhe]] až 10 g ([[kozmonautika]]). Hlavné [[fyziológia\|fyziologické]] dôsledky preťaženia na [[Ľudské telo\|ľudský]] (ale aj iný živý [[organizmus]]) sú sťaženie pohybov tela a nepriaznivé prelievanie [[krv]]i. Niektoré časti tela sa prekrvujú, iné naopak odkrvujú. Prílišné odkrvenie [[mozog\|mozgu]] spôsobí najprv dočasnú stratu [[zrak\|videnia]], potom [[bezvedomie]] až [[smrť]]. Preto je nežiaduce, aby pri pilotovaných kozmických letoch nastávalo prílišné preťaženie. Dlhodobé preťaženie pri štarte letu s ľudskou posádkou nesmie prekročiť 6- – 8 g. Pri nepilotovaných letoch je táto hranica 10- – 12 g, pri väčších zrýchleniach by totiž už mohlo dôjsť k poškodeniu a deformáciám nákladu. Tomu je prispôsobená aj dráha, orientácia a ťah [[raketový motor\|motorov]] [[nosná raketa\|nosnej rakety]] či [[kozmická loď\|kozmickej lode]]. Odolnosť ľudského organizmu voči preťaženiu môže ovplyvniť aj dobrá fyzická kondícia, vhodná poloha [[kozmonaut]]a v lodi, dĺžka jeho predchádzajúceho pobytu v [[stav beztiaže\|stave beztiaže]], rýchlosť narastania preťaženia, okolitá [[teplota]] a obsah [[kyslík]]a v kabíne lode. Pri stredne veľkom preťažení (niekoľko g) sa ľudské telo na preťaženie adaptuje a asi po 10 sekundách jeho odolnosť vzrastá. Najlepšie človek znáša preťaženie v smere [[hruď]] - – [[chrbát]], kde je schopný vydržať niekoľko desiatok [[sekunda\|sekúnd]] 15 až 20 g. Najmenšiu odolnosť má človek proti preťaženiu pôsobiacemu v smere [[noha\|nohy]] - – [[hlava]] (tzv. ''negatívne preťaženie''), pretože nastáva poškodenie [[cieva\|ciev]] v mozgu. Všeobecne platí, čím kratšie preťaženie pôsobí, tým väčšie hodnoty preťaženia je ľudský organizmus schopný znášať. Na krátky časový okamih trvajúci len 0,1 sekundy vydrží ľudské telo preťaženie až 83 g. Naopak pri dlhšom, rádovo tisíce sekúnd trvajúcom preťažení znesie ľudský organizmus len približne 2 g a aj to len v optimálnej polohe. == Zdroje == Riadok 17: \| publisher = Mladá fronta, Praha \| year = 1982 \| pages = 68- – 69 }} *{{Cite book

Preťaženie (tiažové zrýchlenie): Rozdiel medzi revíziami