Verzia z 19:23, 13. január 2014 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 801 editací dBez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:23, 15. január 2014 upraviť vrátiť 78.98.2.32 (diskusia) Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Lingvistická filozofia''' ~~alebo '''~~(filozofia prirodzeného jazyka~~'''~~) je významná súčasť [[filozofia jazyka\|filozofie jazyka]] [[20. storočie\|20. stor.]], smer [[analytická filozofia\|analytickej filozofie]], ktorého jadro tvorí názor, že filozofické problémy sú problémy, ktoré možno vyriešiť (alebo odstrániť) buď tým, že jazyk zreformujeme alebo tým, že lepšie porozumieme jazyku, ktorý momentálne používame. Pojem filozofie jazyka sa zaoberá jednak [[Ontologickosť\|ontologickými]] problémami jazyka, filozofickou podstatou [[Jazykoveda\|jazykovedných]] teórií a [[Metóda\|metód]]; rieši otázky [[lingvistika\|lingvistiky]] jazyka a [[komunikácia\|komunikácie]]. Predmetom výskumu je vedecká a aj nevedecká komunikácia, ktorá prebieha v jazyku, čo znamená priamy súvis so [[semiotika\|semiotikou]], sociolingvistikou, etnolingvistikou, teóriami prekladu. Filozofia prirodzeného jazyka sa delí na smery: * 1,''' Analytickú filozofiu prirodzeného jazyka''', ktorá odmieta stanovisko, podľa ktorého je ho je filozofické problémy možné riešiť nástrojmi formálnej [[logika\|logiky]] - tzn. že [[jazyk]] chápe ako niečo [[objektívne]], [[empíria\|empiricky ]]<nowiki/>dané (cieľom nie je budovať umelý jazyk, ale analyzovať prirodzený jazyk s jeho premenami a mnohovýznamovosťou). * 2, '''Neanalytickú filozofiu prirodzeného jazyka''', ktorá hovorí, že jazyk má neempircký, [[transcendentálny]] charakter - transcendentálny subjekt je predpokladom interdisciplinárnej komunikácie. Problém jazyka je, že o ňom hovoríme v jazyku. Medzi túto vetvu patria [[Humboldt]], [[Hans-Georg Gadamer\|Gadamer]], [[Karl Jaspers\|Jaspers]], [[Heidegger]] a sčasti [[Jürgen Habermas\|Habermas]]. * 3, '''Lingvistickú filozofiu: '''ide o vetvu [[Británia\|Británie]] a [[USA]] z čoho vyplýva jej rozdielny prístup. Nadväzuje na [[Wittgenstein\|Wittgensteina]]. Cieľom je porozumieť jazyku, ktorý používame a nevytvárať umelý jazyk. Spadá sem [[hermeneutika]], ktorá skúma historický aspekt jazyka. Patria sem [[George Edward Moore]], [[John Wisdom]], [[Gertrude Elizabeth Margaret Anscombová\|Elisabeth Anscomb]], [[John Langshaw Austin]].<ref>Prednášky filozofie 20. storočia na FF UKF v Nitre</ref> <references></references> == Externé odkazy == * {{filit\|fvf/filozofia_lingvisticka.html}} * TIEFENBACHER, A. ''Filozofia''. Bratislava: Aktuell, 2011. * CORETH, E., EHLEN, P.,HAEFFNER, G., RICKEN, F.: ''Filosofie'' 20. století. Olomouc: Nakladatelství Olomouc, 2006. [[Kategória:Analytická filozofia]]

Lingvistická filozofia: Rozdiel medzi revíziami