Pozorovanie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 40 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q193181) |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Pozorovanie''' by sa dalo obecne definovať ako zmyslová percepcia okolitého sveta. Vedecké pozorovanie sa na rozdiel od „laického“ pozorovania dá definovať ako ''technika zberu informácií založená na zameranom, systematickom a organizovanom sledovaní aspektov, fenoménov, ktoré sú objektom skúmania''<ref name="r1">Reichel, Denis. Kapitoly metodologie sociálních výzkumů. Vyd. 1. Praha: Grand Publishing, 2009</ref>. Vedecké pozorovanie je jedna zo všeobecne akceptovaných vedeckých metód, a hrá tak dôležitú úlohu v rámci kvalitatívneho a kvantitatívneho výskumu.
==Obecné delenie pozorovania==
Najprehľadnejším delením pozorovania je jednoznačne delenie na '''pozorovanie priame '''(zmyslové -najčastejšie sa jedná o pozorovanie prostredníctvom primárnych zrakových a sluchových vnemov) a '''pozorovanie nepriame''' (sprostredkované – napr. prostredníctvom mikroskopu, dotazníku či videozáznamu).
Podobne ako pre iné vedecké metódy platí aj pre pozorovanie základné rozdelenie na '''pozorovanie kvalitatívne''' a '''kvantitatívne''' v závislosti na charaktere získavaných informácií. O účele kvalitatívneho či kvantitatívneho pozorovania sa doktor Miroslav Disman vyjadril nasledovne:
:''Rozumieť to je úlohou kvalitatívneho výskumu. Kvantitatívny výskum je iba brutálny a primitívny nástroj na testovanie hypotéz. Má však jednu nesmierne dôležitú vlastnosť: je nám schopný povedať, aká je pravdepodobnosť, že sme na omyle''<ref name="r2">Disman, Miroslav. Jak se vyrábí sociologická znalost. Vyd.1.Praha: Karolinum, 2002</ref>.
==Delení pozorovaní==
===Podľa stupňa formalizácie===
====Štandardizované pozorovaní====
Vyznačuje vysokou mierou formalizácie. Už pred zahájením pozorovania je stanovené čo, ako, ako často, kde a ideálne s akými predpokladmi vývoja budeme pozorovať. Pozorovanie tohto druhu spravidla dovoľuje použitie záznamového archu ako aj aplikáciu viacerých zaškolených pozorovateľov súčasne. Typicky sa jedná o kvantitatívny prístup k skúmaniu.
====Neštandardizované pozorovanie====
Pre neštandardizované pozorovanie je ''typický dosť nízky až nulový stupeň formalizácie''<ref name="r1" />. Dokonca aj výber súboru pozorovaných objektov sa odohráva až v priebehu pozorovania a na základe rozhodovania pozorovateľa. V praxi často predstavuje predchádzajúcu fázu štandardizovaného pozorovania a v takom prípade je jeho cieľom konkretizácia parametrov pozorovania a vytvorenie hypotézy. Z charakteru neštandardizovaného pozorovania sa dá usúdiť, že sa väčšinou jedná o metódu kvalitatívneho výskumu.
====Pološtandardizované pozorovaní====
Strednú cestu nájdeme v pološtandardizovanom pozorovaní, ktoré umožňuje na určité aspekty skúmaného javu nachádzať odpovede s použitím vysoko formalizovaného pozorovania a na zvyšný rozsah naopak nízkou mierou formalizácie pozorovania.
===Delenie v rámci sociálnych vied===
====Podľa anticipácie pozorovateľa====
*'''Zúčastnené pozorovanie''' (taktiež vnútorné) je také pozorovanie, pri ktorom pozorovateľ vstupuje do skupiny skúmaných subjektov stáva sa aktívnym členom skupiny. ''Obvykle býva súčasťou komplexnejšieho skúmania skupiny''<ref name="r1" />, s úlohou odhaliť ''vnútornú perspektívu účastníkov''<ref name="r3">Hendl, Jan. Kvalitativní výzkum: základní metody a aplikace. Vyd.1. Praha: Portál, 2005</ref> a býva doprevádzané ďalšími metódami vedeckého výskumu (napr. neštandardizovaným rozhovorom). Tento druh pozorovania sa volí hlavne v prípadoch, kedy je objekt pozorovania do značnej miery neznámi, uzavretý (náboženská sekta), čo zároveň vylučuje použitie pozorovania štandardizovaného. Zároveň je zúčastnené pozorovanie spojené s otázkou etickosti omnoho výraznejšie ako pozorovanie nezúčastnené, už len kvôli nutnosti aktivity v rámci skupiny. Taktiež sa vyznačuje vyššou mierou rizika spochybnenia objektivity pozorovateľa a spravidla aj nemožnosťou vedenia komplexných priebežných záznamov.
*'''Nezúčastnené pozorovanie''' volíme v prípade zneprístupneného alebo pre výskum nepotrebného vstupu do pozorovanej skupiny. V prípade vied prírodných býva takéto pozorovanie jedinou alternatívou, z dôvodu neživého charakteru objektu skúmania. Nezúčastnené pozorovanie môže mať ako štandardizovanú, tak neštandardizovanú podobu.
====Podľa pozície pozorovateľa====
*V rámci '''zjavného (otvoreného) pozorovania''' sú si jeho subjekty vedomé, že výskumník nie je takpovediac jedným z nich. Výskumník tento fakt nielen nepopiera, ale ak si to vyžaduje nejednoznačnosť situácie, tak na neho dokonca upozorní. Najmarkantnejšia nevýhoda takéhoto pozorovania je ''možnosť výrazného skreslenia plynúceho z určitého rušenia pozorovaných, z ich následnej štylizácie''<ref name="r1" />. Tento rozdiel medzi pozorovaným a výskumníkom je pri zúčastnenom pozorovaní stieraný časom stráveným v skupine. Výhodou otvoreného pozorovania je klasická možnosť voľby medzi štandardizovanou a neštandardizovanou formou ako aj možnosť viesť o výskume plnohodnotný záznam.
*'''Skryté pozorovanie''' ako také nenarúša prirodzenosť skupiny, a dovoľuje tak hlbšie pochopenie skúmanej skutočnosti. Zároveň však pozorovateľovi hrozí neustále riziko prezradenia, ktoré ''môže v istom sociálnom prostredí dlhodobo zdiskreditovať ako jeho výskum, tak výskum vôbec''<ref name="r1" />. So skrytým pozorovaním sa tiež silnejšie spája otázka etickosti takéhoto výskumu. Podobne ako zúčastnenosť, zo samotnej podstaty skryté pozorovanie vylučuje použite kvantitatívneho prístupu.
==Zdroje==
<references />
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Pozorovanie}}
| |||