|
===1996 - 1998===
Rok [[1996]] bol rokom zmiešaných pocitov. V osobnom živote prežil Pete silnú ranu, lebo radosť z hry mu pokazilo úmrtie trénera Gulliksona dňa [[3. máj|3. mája]] vo veku 44 rokov. Po Timovej smrti začal Sampras s projektom "esá pre charitu" kedy za každé jedno eso venuje na výskum proti rakovine 100 [[Dolár (USA)|dolárov]]. Hneď v prvej sezóne táto kampaň vyniesla 62 700 amerických dolárov. Na jeho miesto nastúpil bývalý profesionálny hráč [[Paul Annacone]], ktorý zhodnotil, že Petova hra už nepotrebuje príliš vylepšovať, ale v Samprasovom prípade pôjde skôr o psychiku a motiváciu. Z profesionálneho hľadiska sa Petovi tiež nedarilo celkom podľa jeho predstáv. Na jeho najslabšom povrchu sa na turnaji [[Roland Garros]] prebojoval až do semifinále, kde však prehral s Rusom [[Jevgenij Kafeľnikov|Kafelnikovom]] v troch setoch, čo je jeho najlepší výsledok na tomto turnaji. Taktiež prvýkrát od roku [[1992]] pocítil prehru vo Wimbledone, kde stroskotal v štvrťfinále na Holanďanovi [[Richard Krajicek|Richardovi Krajičkovi]] v troch setoch 5-7, 6-7 (3), 4-6. Vyhral však celkovo sedem turnajov a pridal víťazstvo na US Open, kde vo finále zdolal svojho krajana [[Michael Chang|Michaela Changa]], ktorý sa po prehratom finále stal dokonca svetovou dvojkou. Najzaujímavejší zápas US Open [[1996]] sa však odohral vo štvrťfinále medzi Samprasom a Španielom [[Àlex Corretja|Alexom Corretjom]], v ktorom sa Sampras fyzicky nezdravý, na kurte zvracajúc, opierajúc sa o raketu a so žalúdočným vredom zmohol, odvrátil dva Corretjové [[Match ball|matchbaly]], vyrovnal stav zápasu na 2-2 na sety a v piatom sete porazil súpera v [[tie-break|tie-breaku]]. Práve tento duel poukazuje na Samprasovú obrovskú mentálnu silu, pevnú vôľu a odhodlanie zvíťaziť za každú cenu. V sezóne [[1997]] vyhral osem turnajov,. medziMedzi ktorýminimi bolibol aj [[Australian Open]], v ktorého štvrtom kole zviedol vyrovnaý 5-setový zápas s [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a vo štvrťfinále pokoril [[Carlos Moyà|Carlosa Moyu]] v troch setoch. Po vlaňajšom nezdare mu vyšiel aj [[Wimbledon]], kde cestou do finále musel zdolať [[Petr Korda|Kordu]], [[Boris Becker|Beckera]], [[Todd Woodbridge|Woodbridga]]. Vo finále Petovi podlahol nenasadený [[Cédric Pioline]] hladko v troch setoch. Sampras viedol družstvo USA až do švédskeho finále Davis cupu v [[Göteborg|Göteborgu]]. Američania ale podľahli domácemu družstvu, možno aj kvôli Samprasovmu zraneniu, ktorý musel v dueli s [[Magnus Norman|Magnusom Normanom]] skrečovať zápas a do ďalších bojov už nenastúpil. Po celý rok sa držal na mieste svetovej jednotky a piatu sezónu po sebe aj zakončil ako svetová jednotka. Všetci sa zhodovali, že je na vrchole svojich síl a má reálnu šancu vyhrať už aj turnaj v [[Paríž|Paríži]]. Hneď následujúci rok však prišli nové výzvy – Čilan Marcelo [[Marcelo Ríos|Rios]] a Australčan [[Patrick Rafter]], ktorí zaútočili na Petovu nadvládu. Na Australian Open prehráva v štvrťfinále so Slovákom [[Karol Kučera|Karolom Kučerom]] v štyroch setoch 4-6, 2-6, 7-6(5), 3-6. Pete síce po päťsetovom zápase s [[Goran Ivanišević|Ivaniševičom]] vyhral Wimbledon, kde získal už svoj jedenásty grandslamový titul a zaradil se tak k legendám ako [[Björn Borg|Bjorn Borg]] a [[Rod Laver]], ale už nebol tak suverénny líder rebríčka ATP. V sezóne [[1998]] získal na svoje pomery len 4 tituly. V roku 1998 na turnaji US Open zaznamenal tiež svoje najrýchlejšie prvé podanie - 217km/h. Svojmu trénerovi [[Paul Annacone|Paulovi Annaconovi]] sa zdôveril, že je priamo posadnutý pozíciou svetovej jednotky. Triumfom na turnaji vo [[Viedeň|Viedni]], kde vo finále zdolal Slováka [[Karol Kučera|Kučeru]] si zaistil dostatočný počet bodov do rebríčka ATP a na konci roka bol opäť číslo jedna. Celkovo to bolo už šiestykrát v rade za sebou, čo sa nikomu pred ním nepodarilo. Sampras sa od tejto chvíle začal sústreďovať na dôležitejšie turnaje a pozícia svetovej jednotky prestala byť pre neho až taká dôležitá, nakoľko v tomto ohľade bol neotrasiteľný rekordér.
=== 1999 - 2000 ===
|
