Wikipédia

Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d →‎Exil: formulácia
Riadok 115:
 
=== Exil ===
Vzhľadom k Teroruteroru revolúcie, 10. augusta [[1792]] Talleyrand požiadal o opätovné vyslanie do [[Londýn]]a. 7. septembra počas septembrových masakrov roztrhal príkaz na misiu od [[Georges Jacques Danton|Dantona]]<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|Sst=169 – 170}}</ref> pod zámienkou, že chce pracovať na systéme mier a váh. Toto mu dovolilo predstierať, že neemigruje: „''Mojím skutočným cieľom bolo odísť z Francúzska, kde mi pripadalo neužitočné a nebezpečné zotrvať, ale nechcel som odísť inak ako s platným pasom a nie tým spôsobom, že za mnou zavrú dvere navždy''.“<ref>{{Harvbz|Talleyrand-Périgord|2007|St=203}}</ref> Odišiel 10. septembra.
 
[[5. december|5. decembra]] [[1792]] prišiel dekrét ako príkaz pre „toho biskupa z Autunu“, keďže sa našli dôkazy vzťahov k Mirabeauovi a kráľovskej rodine v známej „Armoire de fer“ – oceľovej miestnosti v paláci [[Palais des Tuileries|Tuileries]]<ref>{{Harvbz|Waresquiel|2003|St=151}}</ref>. Talleyrand sa chránil vrátiť do Francúzska. Bol zapísaný do ''Zoznamu emigrovaných z vlastnej vôle'' a bol naňho vydaný zatykač ešte 29. augusta toho istého roku<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=177}}</ref>
Oficiálne bol v [[Anglicko|Anglicku]] preto, aby predával svoju knižnicu. Býval v ''Kensingtone'' počas strašného roka [[1793]], navštevoval emigrantov a vytváral si vzťahy s vplyvnými Angličanmi. Trpel nedostatkom peňazí i zaznávaním od starších utečencov. Koncom januára 1794 mu bolo oznámené, že kráľ [[Juraj III. (Veľká Británia)|Juraj III.]] nariadil jeho vykázanie podľa zákona o cudzincoch<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=186}}</ref>. Pôvodca a inšpirátor dekrétu však bol minister zahraničia [[William Pitt mladší|William Pitt]].
 
Odišiel v marci [[1794]]. Utiekol do [[Spojené štáty|Spojených Štátov]] na dva roky. Žil tam vo [[Philadelphia|Philadelphii]], [[New York (mesto)|New Yorku]] a [[Boston (Massachusetts)|Bostone]]. Mal šťastie pri špekuláciách s pozemkami, vyhľadávajúcktoré ichvyhľadával v lesoch [[Massachusetts]]<ref>{{Harvbz|Orieux|1970|Sst=216 – 217}}</ref>. Vyzbrojil tiež loď, aby obchodovala s [[India|Indiou]], ale hlavne kvôli návratu do Francúzska<ref>{{Harvbz|Orieux|1970|Sst=222 – 223}}</ref>.
 
Počas pobytu v Spojených štátoch až do roku [[1796]] bol osobným hosťom senátora [[Aaron Burr|Aarona Burra]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Po rokoch Talleyrand odmietol byť rovnako veľkodušný voči Burrovi, pretože bol spriatelený s [[Alexander Hamilton|Alexandrom Hamiltonom]], ktorého Burr zabil v súboji. Je tiež známe, že Talleyrand býval v [[Oyster Bay]], New York, na adrese Wilson House.
 
Tesne po konci ''Teroru'' sa odvolal na zmluvu z thermidoru v petícii ohľadom svojej kauzy. V tom istom čase [[Madame de Staël]], s ktorou Talleyrand korešpondoval, vybavila, že Marie-Joseph Chénier sa mohol vrátiť do Národného zhromaždenia. Podľa dohovoru z r. 1795, 4. septembra, tentoChénier na oplátku dosiahol dekrét povoľujúci stretnutie s Tayllerandom<ref>{{Harvbz|Waresquiel|2003|St=197}}</ref>. Talleyrand sa vrátil cez [[Hamburg]] a [[Amsterdam]] 20. septembra [[1796]] práve na začiatku [[Direktoriát|Direktória]]<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=223}}</ref>.
 
=== Direktórium 1795 – 1799 ===
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Charles-Maurice_de_Talleyrand-Périgord“