Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Direktórium 1795 – 1799: formulácia |
d →Konzulát (1799 – 1804): typografia |
||
Riadok 148:
Bonaparte vyhovel Talleyrandovmu názoru a napísal priateľské listy anglickému kráľovi a rakúskemu cisárovi, ktorí odmietli návrhy na uzmierenie bez toho, aby potvrdili príjem listov<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=435}}</ref><ref>{{Harvbz|Talleyrand-Périgord|2007|St=234}}</ref>. Ruský cár Pavol I. sa ukázal príjemnejším: zmluva bola dohodnutá a podpísaná. Následne, Pavol I. bol zavraždený skupinou bývalých dôstojníkov v roku [[1801]]. Na trón nastúpil jeho syn [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]]
Zmluvy z [[Mortefontaine]] 30. septembra [[1800]] o mierových vzťahoch so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] a v [[Lunéville]] 9. februára [[1801]] o mieri s [[Rakúsko]]m vydobytým v [[Alessandria|Marengu]], takisto ako mier v [[Amiens]]e [[25. marca]] [[1802]] so Spojenými štátmi a [[Španielsko]]m, boli vyjednávané hlavne Napoleonom a Josephom Bonapartem: podľa Madame Grand ([[Noëlle-Catherine Verlée]]), Talleyrandovej manželky, prvý konzul všetko kontroloval<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=438}}</ref>. Ak si odmyslíme brutálnu metódu vyjednávaní, Talleyrand dosiahol všeobecný mier, ktorého dohadovanie mu dovolilo vyťažiť z toho veľa peňazí<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|Sst=448 – 458}}</ref>. Vmanévroval Talianov do zvolenia Bonaparteho za prezidenta [[Talianska republika|Talianskej republiky]]<ref>{{Harvbz|Talleyrand-Périgord|2007|St=241}}</ref>.
[[Súbor:Talleyrand 02.jpg|thumb|Talleyrand, princ de Bénévent, v roku 1808. Portrét od maliara Gérarda]]
Riadok 154:
V roku [[1804]] zoči-voči zvyšovaniu počtu [[atentát]]ov vedených rojalistami proti Bonapartemu, Talleyrand spĺňal úlohu vyšetrovateľa a poradcu pri poprave potomka [[Bourbonovci|Bourbonovcov]] vojvodu d'Enghien, úlohu, ktorej dôležitosť podnietila debaty trvajúce celú ''Reštauráciu'', objaviace sa v odsúdení Savaryho. Podľa [[Paul de Barras|Barrasa]] Talleyrand radil [[Napoleon I.|Napoleonovi]] položiť medzi [[Bourbonovci|Bourbonovcov]] a neho rieku krvi<ref>{{Harvbz|Barras|1896|St=508}}</ref>, podľa [[François-René de Chateaubriand|Chateaubrianda]] inšpiroval zločin<ref>{{Harvbz|Chateaubriand|1997|St=176}}</ref>.
21. marca [[1804]], kým poprava vojvodu nebola ešte známa, Talleyrand vyhlásil o druhej hodine ráno: „Posledný Condé prestal existovať”<ref>{{Harvbz|Blei|1936|Pr=kap. XVII}}</ref>. Vo svojich memoároch Bonaparte naznačil, že to bol Talleyrand, ktorý rozhodol zatknúť vojvodu d'Enghien<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=513}}</ref>. Počas Reštaurácie v roku [[1814]] Talleyrand nechal zmiznúť všetky dokumenty týkajúce sa tejto aféry<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=718}}</ref>. Vo svojich memoároch tvrdí, že sa vôbec nezúčastnil na rozhodnutí o poprave<ref>{{Harvbz|Talleyrand-Périgord|2007|Sst=1334 – 1349}}</ref>.
[[Súbor:Jacques-Louis David, The Coronation of Napoleon.jpg|thumb|left|230px|Korunovácia Jozefíny de Beauharnais Napoleonom I. za cisárovnú Francúzska, maliar [[Jacques-Louis David]], Talleyrand celkom vpravo v červenom dlhom plášti.]]
| |||