Pinocytóza

Pinocytóza je jeden z možných spôsobôv endocytózy (aktívneho príjmu látok bunkou). Bunky takto prijímajú predovšetkým látky rozpustené v extracelulárnej tekutine. Zväčša ide o malé častice, ale takýmto spôsobom môžu byť napríklad prijímané aj rôzne plyny.

Schéma pinocytózy

Pinocytóza prebieha vychlípením cytoplazmatickej membrány dovnútra bunky a následným spojením okrajov vychlípeniny, čím vznikne vezikula obsahujúca časť okolitej tekutiny spolu s látkami ktoré sú v nej rozpustené. Vezikula sa môže v bunke buď rozpadnúť, pričom jej obsah difunduje do cytoplazmy alebo môže prijsť k jej zlúčeniu s lyzozómom, a následnému štiepeniu látok, ktoré sa v nej nachádzajú.

Pinocytóza na rozdiel od receptormi sprostredkovanej endocytózy neslúži na príjem špecifických látok. V porovnaní s fagocytózou sa pri nej nevytvárajú panôžky a vezikuly vzniknuté pri pinocytóze majú tiež menšiu veľkosť (5 - 20 nm).

Pinocytóza, ako aj ostatné aktívne endocytotické procesy vyžadujú na svoj chod energiu, najčastejšie vo forme ATP.