Panónska panva: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d commons:Category -> commonscat
Riadok 18:
== Geológia ==
[[Súbor:Pannonian sea01.png|náhľad|Približný rozsah Panónskeho jazera vo vrchnom miocéne]]
Panónsky panvový systém je poklesávajucou štruktúrou vyplnenou treťohornými a štvrtohornými usadeninami, hlavne [[íl]]mi, [[piesok|pieskami]] a v najmladšom období [[štrk]]mi [[Dunaj]]a. Panva vznikala v [[zaoblúková panva|zaoblúkovej]] pozícií za formujúcim sa [[Karpaty|Karpatským]] horstvom v priebehu mladšiehomladších [[neogénterciér|treťohôr]]u (hlavne [[miocén]]u). Počiatok poklesávania možno pozorovať podľa prítomnosti spodno- a strednomiocénnych sedimentov. Vznik panvy (tzv. extenziu) ovplyvňoval pravdepodobne ústup [[subdukčná zóna|subdukčnej zóny]] [[flyšové pásmo|flyšového pásma]] pozdĺž karpatského oblúka a nestabilná zhrubnutá kôra v dôsledku nakopenia druhohorných [[príkrov (geológia)|príkrovov]]. Panva sa na začiatku miocénu formovala v komplikovanom [[transtenzia|transtenznom]] a [[transpresia|transpresnom]] režime<ref>Nemčok, M., Pogács, G., Pospíšil, L., 2006, Activity timing of the main tectonic systems in the Carpathian – Pannonian Region in relation to the rollback destruction of the lithosphere, in Golonka, J., Pícha, F. J. (Editori), The Carpathians and their foreland: Geology and hydrocarbon resources, AAPG Memoir 84, s. 743–766</ref>. V tomto období sa usadzovali v hlbších častiach panvy hlavne íly a piesky, iba na okrajoch [[štrk]]y. Najmä v strednom miocéne ([[báden]] a [[sarmat]]) začalo prevažovať poklesávanie v dôsledku prítomnosti [[diapír]]u plášťových hmôt v spodnej časti zemskej kôry. Došlo k významnému prehĺbeniu, kedy sa v pomerne krátkej dobe uložilo až 3000 m hlavne jemnozrnných sedimentov ako ílov, [[slieň]]ov či [[pieskovec|pieskovcov]], ktorých podstatná časť sa uložila v morskom prostredí<ref name="Geológia Slovenska">Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: [http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/geol/aubrecht/Publications/01-Books/02-GeolSlovakia.pdf ''Geológia Slovenska.''] Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.</ref>. V tomto období sa prejavovala v celej oblasti významná [[sopečná činnosť]], v dôsledku čoho sa miestami usadilo veľké množstvo [[vulkanická hornina|sopečných hornín]]. Vo vrchnom miocéne nasledovalo štádium ochladzovania, ktoré bolo spojené s ďalším poklesávaním. Panva postupne strácala spojenie s morom, vznikali jazerá (tzv. štádium Panónskeho jazera). Zatiaľ čo v južných častiach panvy možno sledovať v [[pliocén]]e a [[kvartér]]i postupné ukončenie sedimentácie a prechod k výzdvihu<ref>Fodor, L., Csontos, L., Bada, G., Györfi, I., Benkovics, L., 1999, Tertiary tectonic evolution of the Pannonian Basin system and neighbouring orogens: a new synthesis of palaeostress data. in Durand, B., Jolivet, L., Horvath, F., Seranne, M. (Editori), ''The Mediterranean Basins: Tertiary Extension within the Alpine Orogen'', Geological Society, London, Special Publications, v. 156, s. 295-334</ref>, v jej severnej časti (na Slovensku) takýto proces zatiaľ nebol preukázaný.
 
Materské horniny [[ropa|ropy]] v Panónskej panve tvoria najmä [[miocén|spodnomiocénne]] až vrchnomiocénne [[bridlica (sediment)|bridlice]], ktorých organické látky dozreli počas rýchleho pochovania v priebehu neogénu. [[Kolektor]]mi ropy sú horniny rôzneho veku od [[paleozoikum|prvohorných]] po [[pliocén]]ne. Typy kolektorov sa rôznia, sú nimi štruktúrne aj stratigrafické [[pasca (geológia)|pasce]] súvisiace s výzdvihmi [[fundament]]u, ktoré boli najčastejším predmetom vyhľadávania ropy. Ďalšie zdroje ropy sú predpokladané v oblastiach rozpukaných hornín fundamentu vo väčších hĺbkach a tiež stratigrafické pasce, predovšetkým [[Diskordancia (geológia)|nekonformity]] v poklesnutých častiach neogénnej výplne<ref>Dank, V., 1988, Petroleum Geology of the Pannonian Basin, Hungary: An Overview. in Royden, L., Horvath, F. (Editori), The Pannonian Basin a study in basin evolution, AAPG Memoir 45, s. 319–331.</ref>.