Victor Hugo: Rozdiel medzi revíziami

V roku [[1837]] bol vymenovaný za [[dôstojník]]a [[Čestná légia|Čestnej légie]]. Roku [[1845]] vstúpil do politiky a bol vymenovaný za [[pair]]a, v komore pairov sa vyslovoval za návrat [[Napoleon III.|Ľudovíta Bonaparta]], po zrušení pairstva ([[1848]]) úspešne kandidoval do ústavodarného zhromaždenia (na listine Constitutionelu) ako zástanca pravicovej politiky. Ľavicovým politikom sa stal až v októbri [[1849]]. Odvtedy vystupoval ako odporca Ľudovíta Bonaparta a zástanca liberálneho [[socializmus|socializmu]]. Z tohto dôvodu odišiel po štátnom prevrate ([[2. december]] [[1851]]) do exilu a usadil sa v [[Brusel]]i, potom na ostrovoch [[Jersey]] a [[Guernsey]]. Do [[Paríž]]a sa vrátil až v roku [[1870]]. Roku [[1871]] bol zvolený do bordeauxského zhromaždenia, z ktorého veľmi skoro vystúpil. Roku [[1875]] sa stal senátorským delegátom a onedlho na to [[senát (komora parlamentu)|senátorom]]. Roku [[1881]] boľ znova zvolený ako senátorský delegát a roku [[1882]] sa opäť stal senátorom.

 

Victor-Marie Hugo bol tretím a posledným synom Josepha Léopolda Sigisberta Huga (1773 – 1828) a Sophie Trébuchetovej (1772 – 1821). Jeho bratia sa volali Abel Joseph Hugo (1798 – 1855) a Eugène Hugo (1800 – 1837). Victor sa narodil v roku [[1802]] v meste [[Besançon]] (región [[Franche-Comté]]) a väčšinu svojho života prežil vo Francúzsku. Počas vlády [[Napoleon III.|Napoleona III.]] bol však nútený odísť do exilu – v roku [[1851]] žil krátko v [[Brusel]]i, v období od [[1852]] do [[1855]] na ostrove [[Jersey]] a v rokoch 1855 – 1870 a 1872 – 1873 na ostrove [[Guernsey]]. V roku [[1859]] bola vyhlásená všeobecná [[amnestia]] – odvtedy bol [[exil]] Hugovou vlastnou voľbou a výrazom protestu proti francúzskej vláde.