Verzia z 14:37, 21. október 2013 upraviť Luppus (diskusia \| príspevky) 32 392 editací dBez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:30, 23. január 2014 upraviť vrátiť 87.197.80.185 (diskusia) Bez shrnutí editace Značky: vizuálny editor Možný vandalizmus Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:Hoplitodromos Staatliche Antikensammlungen 1471.jpg\|thumb\|250px\|''Beh ťažkoodencov'' (gréc. hoplitodromos), čiernofigurálna maľba na antickej amfóre, cca. [[550 pred Kr.]] ]] '''Olympijské ~~hry~~hovkl§dfržjm iowšujiosuhio uťčwtutututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututututu82494kklph249145291294852hry''' boli celogrécke súťaže pravidelne usporadúvané v starovekom [[Grécko\|Grécku]] raz za štyri alebo päť rokov v auguste alebo septembri ako pocta [[Zeus\|Diovi]] v [[Olympia (Grécko)\|Olympii]] na [[Peloponéz]]e medzi rokmi (najneskôr) [[776 pred Kr.]] a (najskôr) [[394]] (po Kr.). Prvá známa olympiáda sa konala v roku [[776 pred Kr.]] a je zároveň prvou datovanou udalosťou gréckych dejín a počiatkom gréckeho kalendára.<ref>{{Citácia knihy\|autor=[[Vojtech Zamarovský]]\|titul=Grécky zázrak\|isbn= 80-06-00122-7\|miesto=Bratislava\|vydavateľ=Mladé letá\|rok=1990\|strany=156}}</ref> Skutočný pôvod hier je opradený mýtmi a legendami. Starovekí autori pripisujú založenie olympijských hier [[Herakles (mytológia)\|Héraklovi]] alebo [[Pelops (syn Tantala)\|Pelopovi]]. Po ich odmlčaní sa za vlády [[Ilia\|élidského]] kráľa [[Oxylos (syn Haimóna)\|Oxyla]] vrátili do povedomia ľudu, ale po jeho smrti sa hry pre rozbroje v Grécku opäť nekonali. Obnovil ich až jeho neskorší nástupca élidský kráľ [[Ifitos (Élis)\|Ifitos]].<ref name="Ífitos"/>

Olympijské hry (starovek): Rozdiel medzi revíziami