Johann Sebastian Bach: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wim b (diskusia | príspevky)
Revízia 5694095 používateľa 178.40.200.80 (diskusia) bola vrátená
Riadok 10:
|Miesto úmrtia = [[Lipsko]], [[Nemecko]]
|}}
'''Johann Sebastian Bach''' (* [[21. marec]] [[1685]], [[Eisenach]] – † [[28. júl]] [[1750]], [[Lipsko]]) bol [[Nemecko|nemecký]] [[skladateľ]] [[barok|barokovej hudby]] a svojho času slávny [[organista]] a [[čembalista]]. Dnes je uznávaný ako najväčší majster zvuku, ktorý na stáročia ovplyvnil celý ďalší vývoj [[hudba|hudby]], a ktorého diela sú rozšírené po celom svete tak v pôvodnej forme, ako aj v nespočetných variáciách.<ref>Peter Watson: ''Der deutsche Genius. Eine Geistes- und Kulturgeschichte von Bach bis Benedikt XVI.'' Bertelsmann, München 2010, S. 169.</ref>
 
== Životopis ==
=== Detstvo a mladosť ===
Bol najmladší z ôsmich detí [[Johann Ambrosius Bach|Johanna Ambrosiusa Bacha]] a jeho ženy Elisabeth Bachovej, rodenej Lämmerhirtovej. Pokrstili ho [[23. marec|23. marca]] v Kostole svätého Juraja. Včasné detstvo strávil Bach v [[Eisenach]]u, kde ho bratranec jeho otca, organista v eisenachskom kostole sv. Juraja [[Johann Christoph Bach]], prvýkrát zoznámil s chrámovou a organovou hudbou. Ako osemročný sa dostal Bach do latinskej školy eisenachského dominikánskeho kláštora.
 
Rodičia zomreli skoro, matka [[3. máj]]a [[1694]] a otec, ktorý si [[27. november|27. novembra]] 1694 vzal za ženu vdovu Barbaru Margarethu Bartholomäiovú, rodenú Keulovú, zomrel iba niekoľko mesiacov po sobáši, [[20. február]]a [[1695]]. Johann Sebastian sa presťahoval so svojim bratom Johannon Jacobom k staršiemu bratovi Johannovi Christophovi ([[1671]] – [[1721]]) do [[Ohrdruf]]u.
 
V Ohrdrufe navštevoval lýceum až do primy, čím získal lepšie školské vzdelanie ako jeho predkovia. V sekunde chodili spolu s ním do školy bratanec Johann Ernst Bach a celoživotný priateľ Georg Erdmann.
 
Jeho o 16 rokov starší brat Johann Christoph, ktorý bol organistom v Ohrdrufe, prevzal jeho ďalšiu výchovu a hudobné vzdelávanie. Od neho sa naučil hru na organe a komponovanie. K jeho obžive prispievalo spievanie v zbore.
 
Dňa [[19. január]]a [[1700]] opustil Georg Erdmann Ohrdruf a odišiel do [[Lüneburg]]u. Krátko nato, [[15. marec|15. marca]], ho nasledoval aj Johann Sebastian.
 
Bach a Erdmann boli v Lüneburgu žiakmi kláštora Michaelis. Spievali ako diskantisti v [[moteto]]vom zbore. Georg Böhm bol v tomto čase organista v Kostole sv. Jána. Jeho vplyv na Johanna Sebastiana možno badať v jeho raných organových dielach. Na výletoch do [[Celle]] a [[Hamburg]]u (k slávnemu organistovi Adamovi Reinkenovi) sa Bach zdokonaľoval v hre na organ.
 
Na Veľkú noc roku [[1702]] opustil Bach Lüneburg, pravdepodobne aby sa uchádzal o voľné miesto organistu v [[Sangerhausen]]e. V jeho životopise je medzera, ktorá trvá zhruba jeden rok.
 
Najneskôr od marca [[1703]] bol Johann zamestnaný ako sluha a huslista v súkromnej kaplnke spoluregenta Johanna Ernsta von Sachsen Weimar. Pri organovej skúške [[17. marec|17. marca]] 1703 nadviazal kontakty s radou v [[Arnstadt]]e, ktorá mu už v auguste dala miesto organistu.
 
=== Arnstadt ===
Bach dostal dňa [[9. august]]a 1703 svoje poverenie ako organista do ''Nového kostola'' v [[Arnstadt]]e bez ďalšej skúšobnej hry. Stále sa dostával do konfliktu s radou. Jednou z nich bola aj hádka a potýčka s Geyersbachom v roku [[1705]], žiakom starším ako Johann Sebastian. V októbri toho istého roka dostal štvortýždňovú dovolenku na cestu k [[Dietrich Buxtehude|Dietrichovi Buxtehudemu]] do [[Lübeck]]u, ktorú predĺžil na tri mesiace. Dňa [[21. február]]a [[1706]] a [[11. november|11. novembra]] dostal pokarhanie kvôli "nedbalosti v službe". Dostal tiež varovanie, aby pri sprievode chorálov pri bohoslužbe nemiatol obec zarážajúcimi medzihrami, dekoráciami a moduláciami. (Chorálne predohry ''In dulci jubilo'', BWV 729 a ''Herr Jesu Christ dich zu uns wend'' (Pán Ježiš obráť sa k nám), BWV 726 sú dva názorné príklady takýchto "zarážajúcich" doplnkov).
 
Dňa [[24. apríl]]a [[1707]] hral Bach ukážkovo v [[Mühlhausen]]e, kde sa uchádzal o miesto organistu.
 
=== Mühlhausen ===
Dňa [[29. jún]]a 1707 nastúpil Johann Sebastian Bach do služby ako organista v kostole ''Divi-Blasii-Kirche''.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Meißner| meno = Michael| vydavateľ=Mühlhäuser Museen | titul=Johann Sebastian Bachs Mühlhäuser Zeit (1707–1708)| miesto=Mühlhausen| rok=2000 | strany=72| ISBN=}}</ref> Toto nezvyčajne dobre dotované miesto v Mühlhausen/Thüringen mu umožnilo založiť si rodinu. Vzal si sesternicu druhého stupňa Mariu Barbaru Bachovú dňa [[17. október|17. októbra]] 1707. Sobáš sa konal v Dornheime pri Arnstadte. Podľa zmluvy skladal Bach pri príležitosti výmeny rady [[4. február]]a [[1708]] slávnostnú kantátu ''Gott ist mein König'' (BWV 71) (Nech je Boh mojim kráľom), ktorá sa ako jediná zachovala z dobovej tlače. Veľký požiar v meste viedol k zvýšeniu životných nákladov. Pravdepodobne preto žiadal Bach [[25. jún]]a 1708 o prepustenie, ktoré mu hneď schválili.<ref>Frühere Vermutungen, wie sie von Philipp Spitta geäußert wurden, dass es zu einem Konflikt mit der vorwiegend lutherisch-[[Pietismus|pietistisch]] eingestellten Geistlichkeit in Mühlhausen gekommen sei, werden von der heutigen Bach-Forschung nicht mehr vertreten; siehe dazu C. Wolff, Kapitel ''An Divi Blasii zu Mühlhausen''.</ref> Jeho nástupcom v Mühlhausene sa stal Johann Friedrich Bach.
 
=== Weimar ===
Bach dostal miesto dvorného organistu a komorného muzikanta na dvore vojvodu [[Wilhelm Ernst (Sachsen-Weimar)|Wilhelma Ernsta]] vo [[Weimar]]e. Presťahoval sa v polovici júla roku [[1708]] so svojou tehotnou manželkou a s celým svojim domácim zariadením. Dňa [[29. decembra]] 1708 bol krst jeho prvého dieťaťa [[Catharina Dorothea Bach|Cathariny Dorothei]].
 
Začiatkom februára [[1709]] cestoval do Mühlhausenu, kde odovzdal ďalšiu kantátu zloženú pri príležitosti výmeny rady. Aj túto znova vytlačili na náklady tunajšej rady, ale do dnešných čias sa nedochovala. Dňa [[24. november|24. novembra]] [[1710]] bol krst jeho najstaršieho syna [[Wilhelm Friedemann Bach|Wilhelma Friedemanna]]. V dňoch 21. a 22. februára bol Bach vo [[Weißenfels]]e pri príležitosti slávností k narodeninám vojvodu [[Christian von Sachsen-Weißenfels|Christiana von Sachsen-Weißenfels]]. Pravdepodobne hrali ''Jagdkantate'' (Poľovnícku kantátu) BWV 208. Dňa [[23. február]]a, na narodeniny vojvodu, sa narodili dvojičky Maria Sophia a Johann Christoph. Pre ich zlý zdravotný stav dostali núdzový krst. Johann Christoph zomrel krátko potom, Maria Sophia [[13. marec|13. marca]].
 
Koncom roka [[1713]] Bach pravdepodobne hľadal nové miesto. Uchádzal sa o miesto organistu na ''Marktkirche Unser Lieben Frauen'' v [[Halle (Saale)|Halle]]. Po prednesení jednej skúšobnej kantáty dostal [[14. december|14. decembra]] vymenovanie, tohto miesta sa však napokon zriekol. Bach bol menovaný [[2. marec|2. marca]] [[1714]] za [[koncertného majstra]] vo Weimare s patrične vyšším platom. S týmto postom bola spojená úloha, že Bach musí každé 4 týždne skomponovať jednu novú chrámovú kantátu pre danú nedeľu. Ako prvá zaznela v Kvetnú nedeľu [[25. marec|25. marca]] 1714 kantáta ''Himmelskönig sei willkommen'' (Nebeský kráľ buď vítaný) BWV 182. Bach potom v pravidelných odstupoch skladal ďalších aspoň 20 diel, ktoré tvoria základnú časť neskorších Lipských kantátových ročníkov.
 
Druhý syn [[Carl Philipp Emanuel Bach|Carl Philipp Emanuel]] sa narodil [[8. marec|8. marca]] 1714. Až [[19. marec|19. marca]] poslal Bach rade v Halle definitívne odmietnutie.
 
Ďalší syn [[Johann Gottfried Bernhard Bach|Johann Gottfried Bernhard]] sa narodil [[11. máj]]a [[1715]]. Vojvoda Johann Ernst zu Sachsen-Weimar zomrel [[1. august]]a. Z dôvodu nariadeného dvorného smútku sa tri mesiace nehrala žiadna hudba.
 
Dňa [[1. december|1. decembra]] [[1716]] zomel chorľavý prvý kapelník Johann Samuel Drese, ktorého post fakticky zastával už dlhšiu dobu jeho syn ako 2. kapelník. Bach nie je, ako to on očakával, vymenovaný za 1. kapelníka. Možno preto hľadal nové miesto, ktoré nakoniec našiel v [[Köthen]]e.
 
Už 1. augusta dostal plat z Köthenu, 5. augusta nastúpil do služby.
 
V septembri [[1717]] cestoval Johann Sebastian Bach na dvor do [[Drážďany|Drážďan]], kde sa má konať súperenie so slávnym organovým virtuózom [[Louis Marchand]]om, ktoré sa však nakoniec nekoná.
 
Bach žiadal o prepustenie zo služieb vo Weimare, čo mu jeho zamestnávateľ odmietal pre „tvrdohlavosť“. [[6. november|6. novembra]] ho dokonca zadržali u krajinského sudcu. [[2. december|2. decembra]] ho pustili a prepustili "v nemilosti".<ref>Arno Forchert: ''Johann Sebastian Bach und seine Zeit''. Laaber-Verlag, Laaber 2002, S. 82.</ref>
 
=== Köthen ===
Od decembra [[1717]] do roku [[1723]] bol Bach [[kapelník]]om na dvore kniežaťa Leopolda von Anhalt-Köthen v [[Köthen]]e. V čase od 15. do 18. decembra 1717 sa Bach nachádzal v Lipsku kvôli organovej skúške v Kostole sv. Pavla.
 
Dňa [[15. november|15. novembra]] 1718 sa mu rodí syn Leopold August. Bach získa preňho, tak ako pre skoro všetky svoje deti, vysokopostavené osobnosti za krstných rodičov, úradujúce knieža Leopold von Anhalt-Köthen, jeho súrodencov Augusta Ludwiga a Eleonóru Wilhelminu, tajného radcu Christopha Josta von Zanthier a manželku dvorného majstra Gottlob von Nostiz. Sotva rok staré dieťa pochovali [[28. september|28. septembra]] [[1719]].
 
Ako príspevok k hudobnej výchove svojich deti začína Bach [[22. január]]a [[1720]] písať klavírnu knižku pre najstaršieho syna Wilhelma Friedemanna. Ako každý rok cestuje dvor s kniežaťom do [[Karlove Vary|Karlových Varov]] a pobúda tam dva mesiace. Pri návrate [[17. júl]]a už tam nenachádza svoju manželku Mariu Barbaru, ktorú už [[7. júl]]a pochovali.
 
Tento zážitok pravdepodobne znamenal preňho zvrat v jeho živote, ktorý chápal Köthen ako doživotné miesto pôsobenia. Aj knieža Leopold sa odvracia od jeho súborovej hudby smerom ku klavírnej hudbe. Slávne miesto v Bachovom liste z [[20. október|20. októbra]] [[1730]] adresovaného Georgovi Erdmannovi sa azda dotýka zmeny hudobného vkusu na kniežacom dvore, pričom hlavnú vinu nespravodlivo dáva manželke kniežaťa:
 
''Tamže [v Köthene] milostivé a muziku tak milujúce ako aj znajúce knieža som mal, u ktorého som tiež život celý svoj stráviť domýšľal sa. No muselo sa už tak prihodiť, že sa spomenutý serenissimus s berenburgskou princeznou oženil a už tak to začalo vyzerať, akoby musikálny sklon zmieneného kniežaťa pobledúval, poťažmo sa táto nová kňažná amusikálnou zdala byť.'' Toto je potvrdené aj skutočnosťou, že po Bachovom odchode z Köthenu zostáva jeho miesto neobsadené. Napriek tomu po svojom odchode môže nosiť titul kapelníka a dodáva aj po roku 1723 hudbu k slávnostiam kniežacieho dvora.
 
V septembri 1720 sa uvoľnilo miesto organistu v Kostole sv. Jakuba v [[Hamburg]]u, o ktoré sa Bach uchádza. Hamburgská rada ho pozýva ku skúšobnej hre, musí ale odriecť, pretože miesto je spojené so zaplatením vysokej sumy.
 
Aj venovanie – z [[24. marec|24. marca]] [[1721]] – v takzvanom ''Brandenburskom koncerte'' (BWV 1046 – 1051) pre [[markgróf]]a Christiana Ludwiga z Brandenburska možno vidieť vo svetle hľadania nového miesta.
 
Dňa [[22. február]]a 1721 umiera Bachov brat Johann Christoph v Ohrdrufe.
 
Dňa [[3. december|3. decembra]] 1721 berie si Johann Sebastian speváčku Annu Magdalenu, najmladšiu dcéru kniežacieho dvorného a poľného trubača zo Sachsen-Weißenfelsu Johanna Kaspaara Wilckeho. Anna Magdalena prišla v roku 1720 na Köthenský dvor ako sopranistka.
 
=== Lipsko ===
Dňa [[5. jún]]a [[1722]] zomiera v [[Lipsko|Lipsku]] "Thomanerkantor" (= umelecký vedúci chlapčenského zboru Thomanerchor v Lipsku) [[Johann Kuhnau]]. Prvá skúška na uvoľnené miesto sa koná už 14. júla v Lipsku. Uchádzači sú [[Georg Philipp Telemann]], [[Johann Friedrich Fasch]] (kapelník na dvore [[Anhalt-Zerbst]]) a Christian Rolle (hudobný riaditeľ v [[Magdeburg]]u). Zvolený je Telemann, ktorý však kvôli zvýšeniu platu nenastupuje a zostáva v Hamburgu.
 
Dňa [[7. február]]a [[1723]] sa koná druhá kantorátna skúška v Lipsku. Bach prednáša kantátu ''Jesu nahm zu sich die Zwölfe'' (Ježiš si zobral k sebe tých dvanástich) – BWV 22. Konkurenti sú Georg Friedrich Kauffmann z [[Merseburg]]u, ktorý dobrovoľne odstupuje, [[Johann Christoph Graupner]] (kapelník z [[Darmstadt]]u) a [[Balthasar Schott]] (organista v Novom kostole v Lipsku). Zvolený je Graupner, ktorý však nemôže nastúpiť, pretože ho hessenský [[krajinský gróf]] z [[Darmstadt]]u odmieta prepustiť zo služieb. Tak sa stáva Bach „ako druhý v poradí“ thomanerkantorom v Lipsku.
 
Bach zostáva thomanerkantorom až do svojej smrti. Mal nielen hudobné povinnosti v [[Kostol sv. Tomáša (Lipsko)|Kostole sv. Tomáša]], ale musel aj vyučovať latinčinu na pričlenenom internáte. V roku [[1729]] prevzal aj ''[[Collegium musicum]]''. V lipskom období vzniklo najviac jeho [[Bachova kantáta|chrámových kantát]], ako aj [[Jánove pašie]] a [[Matúšove pašie]]. V posledných rokoch života Bach celkom oslepol; v roku [[1749]] sa podrobil operácii oboch očí.
 
Zomrel [[28. júl]]a [[1750]] v Lipsku. Po dvojnásobnom premiestnení sa jeho hrob dnes nachádza v lipskom [[Kostol svätého Tomáša (Lipsko)|Kostole sv. Tomáša]].
 
== Význam ==
Bach sa považuje za jedného z najvýznamnejších a najvplyvnejších skladateľov všetkých čias. Na jeho dielo sa možno pozerať ako na neprekonateľné finále hudobného baroka, ktoré však pôsobí aj do dnešných dní. Za jeho života nenašlo jeho skladateľské dielo veľké uznanie, najmä ak ho porovnáme s jeho súčasníkmi Georgom Friedrichom Händelom alebo Georgom Philippom Telemannom. Bacha bolo potrebné prakticky znova objaviť. Každopádne bol Bach za svojho života v Európe známy ako virtuózny hráč na organ a čelo, a bol uznávaný aj ako majster improvizácie (pozri aj [[Hudobný dar]]). Napokon mal vynikajúce meno aj ako znalec organov.
 
Prakticky vo všetkých druhoch hudby postavil úplne novú latku. Suverénne ovládal hudobnú techniku, (kontrapunkt; polyfónia; harmónia) a jeho dielo je geniálne aj na základe toho, ako hlboko ho duchovne penetroval. Jedinou výnimkou, kde Bach nevytvoril žiadne diela, je opera. Niektoré jeho svetské kantáty označoval ako ''Dramma per musica'', tie by však bolo možné považovať len za malé operety.
 
Bachovo dielo je poznačené jeho hlbokou [[Luteránska cirkev|evanjelicko-luteránskou]] religiozitou. Z 250 kantát, ktoré po sebe zanechal, je asi 200 cirkevných. V nich, rovnako ako aj v pašiách, sa často necháva inšpirovať populárnymi chorálmi evanjelického spevníka. Napriek tomu považujeme veľkú časť jeho duchovnej hudobnej tvorby za stratenú. Bach zložil pravdepodobne pätoro pašií a z nich sú jediné autenticky zachované len Jánove a Matúšove pašie. Predpokladá sa, že medzi troma stratenými dielami sú Lukášove a Matejove pašie. Piatu stratenú pašiu považujú bádatelia za pravdepodobnú prepracovanú jednochorovú variantu Matejových pašií.
 
Bach sa nevenoval len hre a komponovaniu. Veľký vplyv mal aj na hudobnú teóriu. Najmä so svojimi učebnými skladbami (napr. Temperovaný klavír), presadil temperovane ladenú náladu, s ktorou bolo možné používať všetky druhy tónov kvintového kruhu. Zaviedol tiež nové techniky hrania, najmä na organe. Používanie palca ako plnohodnotného prsta môžeme tiež pripísať Bachovi.
 
Bach dobre poznal nedostatky jemu dostupných hudobných nástrojov, a aktívne požadoval či podporoval ich ďalší vývoj. Mal veľký vplyv najmä na vývoj klávesových nástrojov. Na srdci mu ležala najmä otázka vývoja čembala k pianoforte.
 
== Vplyv na ďalšie generácie ==
Bach mal 20 detí, iba máloktoré však prežili prvé tri roky života: dvaja synovia a päť dcér z prvého manželstva so sesternicou Mariou Barbarou a so speváčkou Annou Magdalenou Wilckenovou, ktorú si zobral 3. decembra 1721 po smrti Marie Barbary, ďalších sedem dcér a šesť synov.
 
Štyria synovia sa stali tiež skladateľmi, ktorí vo svojej dobe čiastočne predčili slávu otca:
 
* [[Wilhelm Friedemann Bach]], drážďanský alebo hallašský Bach ([[1710]]{{--}}[[1784]])
* [[Carl Philipp Emanuel Bach]], berlínsky alebo hamburský Bach ([[1714]]{{--}}[[1788]])
* [[Johann Christoph Friedrich Bach]], bückeburský Bach ([[1732]]{{--}}[[1795]])
* [[Johann Christian Bach]], milánsky alebo londýnsky Bach ([[1735]]{{--}}[[1782]])
 
Bach bol aj náruživý učiteľ hrania na nástrojoch a učiteľ kompozície. Jeho žiaci žili v jeho rodine, aj dlhšiu dobu, a získavali významné miesta ako kapelníci a učitelia. Práve oni udržovali pri živote jeho meno a jeho hudobné dielo aj v druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]]. Okrem jeho synov to bol najmä [[Johann Ludwig Krebs]] a [[Johann Philipp Kirnberger]]. Napriek tomu bolo Bachovo dielo v prvých osemdesiatich rokoch po jeho smrti len málo prítomné a na verejnosti sotva hrané. Preto sa aj tak veľa z jeho diel nezachovalo.
 
V roku [[1789]] zavítal [[Wolfgang Amadeus Mozart]] do Lipska a vypočul si v Kostole svätého Tomáša Bachove [[moteto]] "''Singet dem Herrn ein neues Lied''" (Spievajte Pánovi novú pieseň). Keďže bol mimoriadne dojatý, zahĺbil sa do ďalších [[partitúra|partitúr]] Bacha, ktoré sa mu podarilo zohnať. Stopy tohto stretnutia sú v Mozartových neskorších dielach jasne počuteľné.
 
[[Felix Mendelssohn Bartholdy|Felixovi Mendelssohn Bartholdymu]] patrí zásluha za to, že novou premiérou Matúšových pašií [[11. marec|11. marca]] [[1829]] skoro osemdesiat rokov po jeho smrti dostal J. S. Bacha znova do povedomia širokej verejnosti. Tým dal obrovský podnet pre zverejnenie Bachovej hudby.
 
Na jeho počesť mu postavili [[busta|bustu]] vo [[Walhalla|Walhalle]].
 
== Známe diela ==
[[Súbor:Wtk1-fugue2-page1-mm1-9.png|thumb|[[Takt (Musik)|Takty]] 1 až 9 z "[[Fuge (Musik)|Fugy]] a 3 voci" ([[Temperovaný klavír]]) od J. S. Bacha]]
{|
| valign="top" |
* [[Matúšove pašie]] (Matthäuspassion)
* [[Jánove pašie]] (Johannespassion)
* [[Omša h-mol]] (h-Moll-Messe) = Veľká omša (Hohe Messe)
* [[Vianočné oratórium]] (Weihnachtsoratorium)
* [[Hudobná obeť]] (Musikalisches Opfer)
| valign="top" |
* [[Passacaglia a fúga c mol, BWV 582|Passacaglia c mol]]
* [[Umenie fúgy]] (Die Kunst der Fuge)
* [[Brandenburské koncerty]] (Brandenburgische Konzerte)
* Bachove [[kantáty]]
* Diela pre organ (Orgelwerke)
* [[Temperovaný klavír]] (Wohltemperiertes Klavier)
| valign="top" |
* [[Goldbergove variácie]] (Goldberg-Variationen)
* [[Magnificat]]
* [[Schüblerove chorály]] (Schüblersche Choräle)
* [[Oratórium nanebovstúpenia]] (Himmelfahrtsoratorium)= Nanebovstúpenie Pána
* [[Veľkonočné oratórium]] (Osteroratorium)
* [[Sonáty a partity pre sólové husle]] (Sei Solo a Violino senza Basso acompagnato)
|}
 
'''Ukážka na počúvanie'''
* [[Súbor:Speaker Icon.svg|18px]] [[Médiá:bwv558.ogg|Short Prelude and Fugue]]
* [[Súbor:Speaker Icon.svg|18px]] [[Médiá:Bach - cantata 140. 1. chorus.ogg|Kantáta 140 1. časť (6,2 MB)]] [[Médiá:Bach - cantata 140. 2. recitative.ogg|2. časť]] [[Médiá:Bach - cantata 140. 3. duet.ogg|3. časť]] [[Médiá:Bach - cantata 140. 4. chorale.ogg|4. časť]] [[Médiá:Bach - cantata 140. 5. recitative.ogg|5. časť]] [[Médiá:Bach - cantata 140. 6. duet.ogg|6. časť]] [[Médiá:Bach - cantata 140. 7. chorale.ogg|7. časť]]
* [[Súbor:Speaker Icon.svg|18px]] [[Médiá:Jsbach bwv996 01.ogg|Suita v E mol, BWV 996 1. časť]] [[Médiá:Jsbach bwv996 02.ogg|2. časť]] [[Médiá:Jsbach bwv996 03.ogg|3. časť]] [[Médiá:Jsbach bwv996 04.ogg|4. časť]] [[Médiá:Jsbach bwv996 05.ogg|5. časť]] [[Médiá:Jsbach bwv996 06.ogg|6. časť]]
* [[Súbor:Speaker Icon.svg|18px]] [[Médiá:Johann Sebastian Bach - Klavierkonzert d-moll - 1. Allegro.ogg|Klavírny koncert D mol 1. časť]] [[Médiá:Johann Sebastian Bach - Klavierkonzert d-moll - 2. Adagio.ogg|2. časť]] [[Médiá:Johann Sebastian Bach - Klavierkonzert d-moll - 3. Allegro.ogg|2. časť]]
* [[Súbor:Speaker Icon.svg|18px]] [[Médiá:JSBach - BWV971 -1.ogg|Taliansky koncert, BWV 971 1. časť]] [[Médiá:JSBach - BWV971 -2.ogg|2. časť]] [[Médiá:JSBach - BWV971 -3.ogg|3. časť]]
* [[Súbor:Speaker Icon.svg|18px]] [[Médiá:Jsbach BWV 1013.ogg|Partita, BWV 1013]]
 
== Citáty o Bachovi a jeho diele ==
* "My všetci sme v porovnaní s ním babráci." [[Robert Schumann]]
* "Bach by sa mal volať nie Bach – potok, ale Meer – more." [[Ludwig van Beethoven]]
* "Praotec harmónie." [[Ludwig van Beethoven]]
* "Ja si vravím: akoby sa večná harmónia sama so sebou zahrávala, tak ako sa to v Božom lone krátko pred stvorením sveta mohlo odohrávať, tak sa to hýbalo aj v mojom vnútri, a bolo mi tak, akoby som nemal ani nepotreboval ani uši, nieto ešte oči a ani žiadne ďalšie zmysly. " [[Johann Wolfgang von Goethe]]
* "Jeho hudba je nadčasová." [[Sting]]
* "To je už konečne niečo, z čoho sa možno niečomu naučiť." [[Wolfgang Amadeus Mozart]]
* "Tento týždeň som si trikrát vypočul Matúšove pašie, vždy s rovnakým pocitom nesmierneho obdivu. Kto sa kresťanstvu úplne odučil, ten to počuje skutočne ako evanjelium." [[Friedrich Nietzsche]]
* "Plnosťou tónov bol taký posadnutý, že – popri svojej neprestajnej excesívnej hre na pedáloch – pomocou paličky v ústach stláčal tie klávesy, na ktoré v danej chvíli nedočiahol rukami ani nohami." [[Charles Burney]]
* "Bach je začiatok a koniec celej hudby." [[Max Reger]]
* "Ak sa nejakej hudbe podarí nasmerovať nás v celej našej bytostnej podstate k ušľachtilosti, tak vykonala to Najlepšie. Ak skladateľ svoju hudbu natoľko zdolá, že sa jej podarí vykonať toto Najlepšie, tak dosiahol to Najvyššie. Bach toto Najvyššie dosiahol." [[Paul Hindemith]]
 
== Referencie ==
<references />
 
== Literatúra ==
* Klaus Eidam: Das wahre Leben des Johann Sebastian Bach (1999) - ISBN 3-492-04079-9
* Johann Nikolaus Forkel: Über Johann Sebastian Bachs Leben, Kunst und Kunstwerke (1802) - ISBN 3-7618-1472-0 u.a.
* Martin Geck: Johann Sebastian Bach (2002) - ISBN 3-499-50637-8
* Douglas R. Hofstadter: [[Gödel, Escher, Bach]], ein Endloses Geflochtenes Band (1991) - ISBN 3-423-30017-5
* Ludwig Prautzsch (*1923): Die verborgene Symbolsprache Johann Sebastian Bachs (2004) - ISBN 3-87537-298-0
* Bach-Werke-Verzeichnis (BWV) von [[Wolfgang Schmieder]]
* ZAVARSKÝ, Ernest. ''Johann Sebastian Bach''. 1. vyd. Bratislava: Opus, 1971
* WOLFF, Christoph. ''Johann Sebastian Bach''. 1. vyd. Praha: Vyšehrad, 2011 ISBN 978-80-7429-171-5
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Johann Sebastian Bach}}
 
== Externé odkazy ==
* http://www.bachtribute.com/ Festival Bachovej hudby na Slovensku
* [http://www.bachsociety.sk/ Bachova spoločnosť na Slovensku]
* [http://www.music.qub.ac.uk/~tomita/bachbib/ "Bach Bibliography"] rozsiahla Bachova bibliografia (po anglicky)
* [http://jsbach.org/ medzinárodná stránka o Bachovi]
* [http://www.bach-leipzig.de/ Bachov archív v Lipsku]
* [http://bachdigital.uni-leipzig.de/ Bach digitálne]
* [http://www.mutopiaproject.org/cgibin/make-table.cgi?preview=1&searchingfor=&Composer=BachJS Mutopiaproject.org voľne prístupné partitúry Bacha]
* [http://www.cs.ualberta.ca/~wfb/bach.html texty všetkých vokálnych diel Bacha]
* [http://www.pianosociety.com/index.php?id=10 Piano Society - Bach: voľne prístupné záznamy Bacha]
 
=== '''Johann Sebastian Bach''' (* [[21. marec]] [[1685]], [[Eisenach]] – † [[28. júl]] [[1750]], [[Lipsko]]) bol [[Nemecko|nemecký]] [[skladateľ]] [[barok|barokovej hudby]] a svojho času slávny [[organista]] a [[čembalista]]. Dnes je uznávaný ako najväčší majster zvuku, ktorý na stáročia ovplyvnil celý ďalší vývoj [[hudba|hudby]], a ktorého diela sú rozšírené po celom svete tak v pôvodnej forme, ako aj v nespočetných variáciách.<ref>Peter Watson: ''Der deutsche Genius. Eine Geistes- und Kulturgeschichte von Bach bis Benedikt XVI.'' Bertelsmann, München 2010, S. 169.</ref> ===
 
===<nowiki/>===
{{DEFAULTSORT:Bach, Johann Sebastian}}
[[Kategória:Barokoví hudobní skladatelia]]
[[Kategória:Nemeckí hudobní skladatelia]]
[[Kategória:Johann Sebastian Bach| ]]
 
{{Link FA|ast}}
{{Link FA|bg}}
{{Link FA|bs}}
{{Link FA|eo}}
{{Link FA|es}}
{{Link FA|hu}}
{{Link FA|ka}}
{{Link FA|mk}}
{{Link FA|nn}}
{{Link FA|pt}}
{{Link FA|ru}}
{{Link FA|sr}}
{{Link GA|fa}}