'''Tivadar Ortvay''' (* [[18. november|18.]]/[[19. november]] [[1843]], [[Ciclova Montana]], [[Uhorsko]], dnes [[Rumunsko]] – † [[8. júl]] [[1916]], [[BratislavaBudapešť]],<ref>Magyar [[Slovensko]]életrajzi /lexikon [[Budapešť]]?II. (L–Z). Főszerk. Kenyeres Ágnes. Budapest: Akadémiai. 1969. 327. o.</ref>) bol [[historik]], [[muzejný pracovník]], vysokoškolský [[učiteľ]], profesor na Právnickej akadémii v [[Bratislava|Bratislave]].
== Biografia ==
Tivadar Ortvay malbol maďarskúmaďarskej národnosťnárodnosti. Narodil sa v [[Sedmohradsko|Sedmihradsku]], na území dnešného [[Rumunsko|Rumunska]]. Študoval na bohosloveckom seminári v [[Temešvár]]i. Po skončení štúdií bol kaplánom v [[Čanád|čanádskej]] diecéze, profesorom na gymnáziu v [[Lugoš]]i. Od roku [[1875]] bol učiteľom histórie na Právnickej akadémii v [[Bratislava|BratislavePrešporku]]. Absolvoval študijné cesty po [[Európa|Európe]] a [[Palestína|Palestíne]]. Patril medzi aktívnych a literárne činných členov [[Bratislavský lekársko-prírodovedný spolok|Bratislavského lekársko-prírodovedného spolku]], kde zastával funkciu podpredsedu. Venoval sa starovekej a stredovekej histórii. Jeho diela, založené na bohatom pramennom materiáli, sú často citované.{{chýba citácia}} Napísal vodopis [[Uhorsko|Uhorska]] do konca 13. storočia, Dejiny bratislavskej Právnickej akadémie a rozsiahle Dejiny mesta [[Bratislava|Bratislavy]]. Je autorom okolo tridsiatich samostatne vydaných prác, štúdií a článkov z oblasti [[história|histórie]] a [[archeológia|archeológie]]. Vydal knihu ''„Pozsony város, utcái és terei“'' – [[Ulice a námestia Bratislavy]] ([[1905]]). Od roku [[1879]] bol dopisujúci a od roku [[1905]] riadny člen [[Uhorská akadémia vied|Uhorskej akadémie vied]]. Zomrel v [[BratislavaBudapešť|BratislaveBudapešťi]], kde jemal ajsmútočný pochovaný.obrad Niekedyv sacintoríne udávaKerepesi, žeale zomrelpodľa jeho vôle bol pochovaný v [[Budapešť|Budapešti]]Ondrejskom cintoríne v Prešporku vedľa svojej matky <ref>http://www.bratislavskerozky.sk/sk/Cerstve-rozky/Historia/Ortvayho-databaza-je-funkcna.html</ref>.
== Entomologické aktivity ==
Riadok 12:
* Ortvay, T.: 1902, Pozsony vármegye és a területén fekvö Pozsony, Nagyszombat, Bazin, Modor és Szent György városok állatvilága. Álltrajzi és állatgazdaságtörténeti monografia. A pozsonyban 1902. szept. 7-én megnyiló második országos mezögazdasági kiállitás alkalmából kiadja pozsonyváros anyagi hozzájárulásával pozsonyvármegye közönsége. Elsö kötet: állatrajzi rész. [Zoological and zoohistorical monograph. Volume 1: zoological part.] 446 pp.
