Slovenská populárna hudba: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 109.236.126.101 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vegbot |
|||
Riadok 3:
[[Slovensko]] v priebehu desaťročí prešlo viacerými kultúrnymi, spoločenskými a politickými zmenami, ktoré sa vo viacerých prípadoch diametrálne odlišovalo. Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] bol vývoj slovenskej populárnej hudby spätý s vývojom populárnej hudby v centre Európy, neskôr sa slovenská hudobná tvorba dostala pod vplyvy [[totalita|totalitných]] vládnucich štruktúr. V období [[Slovenský štát|Slovenského štátu]], v priebehu [[2. svetová vojna|II. svetovej vojny]], na slovenskú populárnu hudbu vplývala koaličná [[fašizmus|fašistická]] diktatúra [[Veľkonemecká ríša|Veľkonemeckej ríše]]. Po skončení vojny sa Slovensko dostalo do izolácie vytvorenej tzv. [[Železná opona|Železnou oponou]]. Populárne osobnosti, teda aj osobnosti populárnej hudobnej scény boli interpretmi určitých názorov a svojou popularitou združovali skupiny mladých ľudí, [[fanúšik]]ov. V niektorých prípadoch bol tento fenomén hrozbou pre totalitné vládnuce štruktúry, bol možnosťou pre vznik opozične ladených organizovaných skupín mládeže. Tento stav nebol počas histórie Slovenského štátu, ale aj obdobia vlády jednej politickej strany žiadúci. Vývoj a vznik novej vlny populárnej hudby výraznejšie ovplyvnila situácia okolo [[Pražská jar|Pražskej jari]] na konci [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]. Po obnove demokratického systému riadenia štátu, ktorú začali udalosti okolo [[Nežná revolúcia|Zamatovej revolúcie]] v roku [[1989]], sa slovenská hudobná scéna dostala pod tlak rozvinutého západného hudobného priemyslu, na ktorý nebol slovenský [[monopol]]ný hudobný trh pripravený...
== 1920 – 1948 ==
Populárna hudba v období po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorskej monarchie]] do roku 1948 patrila v novovzniknutých krajinách k [[Hudobný žáner|žánru]] a subžánrom [[džez]]u. Do českých krajín sa džez začal dostávať už pred prvou svetovou vojnou. Spoznávali ho väčšinou mladí [[šľachtic]]i, pre ktorých bola znalosť tohto žánru vecou prestíže. Ďalšími vyznávačmi džezu boli príslušníci [[umelec|umeleckej inteligencie]], ktorí sa s džezovou hudbou stretli počas štúdií v [[Mníchov]]e, či v [[Paríž]]i. Prinášali domov správy o nových tancoch a kabaretnej zábave, ktorá sa do [[Európa|Európy]] dostávala zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. Priťahovala ich exotika, drsnosť [[ragtime]], ktoré boli v kontraste so zaužitým sentimentom európskeho [[gýč]]a. Nadchýnala tým umelcov, hlavne [[spisovateľ]]ov, ktorí dokázali vzletne popisovať svoje dojmy. [[Hudobník]]ov tento žáner začal priťahovať až neskôr. V priebehu [[20. roky 20. storočia|20. rokov]] sa o džezovú hudbu začal zaujímať stále širší okruh ľudí. Pre intelektuálne založenú mládež sa džez stal záležitosťou [[móda|módy]]. Európski fanúšikovia žánru vnímali efektnú stránku toho hudobného žánru, nie sociálne pozadie jeho vzniku.
Džez po rozpade Rakúsko-Uhorska do bývalej [[ČSR]] k širšiemu publiku dostával vďaka masovokomunikačným prostriedkom. Neprichádzal priamo zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]], ale prenikal k nám skôr cez médiá zo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]. Spočiatku bol reprodukovaný z [[gramofónová platňa|gramofónových platní]], neskôr sa šíril ''éterom'' cez vysielania [[rozhlas|rozhlasových staníc]]. Viacnásobné opakovanie skladieb v rozhlase podmienilo vznik [[šláger|šlágrov]]. Došlo k spojeniu medzi gramofónovým priemyslom a rozhlasovými spoločnosťami. V roku 1929 sa po prvý raz na našom trhu objavilo prvé hudobné (gramofónové) vydavateľstvo ''Esta'', ktoré vzniklo z niekdajšej filiálky zahraničného distribútora ''Ultraphon''. S novou hudbou prichádzal do zábavných podnikov aj nový tanec, kabarety typu [[Montmartre]] sa stali módnou záležitosťou, ktorá sa z [[Praha|Prahy]] s pomocou putovných turné orchestrálnych telies dostala aj do [[Bratislava|Bratislavy]]. Aj vďaka mladým pražským študentom ako bol [[Jiří Voskovec]], [[Jan Werich]], neskôr aj absolvent konzervatória [[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]] začal džez znieť aj na Slovensku v zrozumiteľnom jazyku. Hudobná zábava podávaná v [[humor]]nom podtexte získala pre poslucháča ďalší, atraktívny rozmer. S pribúdaním diktátorských vodcov v 30. rokoch sa do textov piesní dostávala [[satira]], džez sa stal súčasťou angažovanej tvorby. Popularita tohto žánru bola ale dominantná viac u obyvateľstva väčších miest za riekou [[Morava (rieka)|Moravou]].
K silnejšiemu prieniku džezu na naše územie došlo až na prelome [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia|40. rokov]] spolu s érou [[swing]]u. Slovenská populárna hudba sa vyvíjala na pozadí rozvoja populárnej kultúry [[európa|európskeho]] zábavného priemyslu. Ďalšou podstatnou zložkou pre jej podmienený vývoj bola kultúra prezentovaná [[divadlo|divadlách]], [[kaviareň|kaviarniach]] a [[kabaret]]och európskych centier ako bola [[Paríž]], [[Viedeň]], [[Budapešť]] a [[Berlín]] s divadelným a hlavne [[opereta|operetným]] repertoárom. Na slovenskom vidieku bol súčasťou života ľudí [[folklór]], populárna hudba mestského typu na vidiek výraznejšie neprenikala.
Vzácnymi výnimkami boli mestá [[Košice]] a [[Bratislava]]. V Košiciach už v 20. rokoch vznikali prvé [[kaviareň|kaviarne]] a podniky napodobňujúce západný štýl, v ktorých hrávali často [[Cigáň|cigánske]] kapely, kopírujúce dobové šlágre, a hudobný štýl moderných tancov ako boli [[shimmy]], [[two step]], [[tango (tanec)|tango]], [[charleston (tanec)|charleston]], či [[samba]].
V [[Bratislava|Bratislave]] sa zábavnými strediskami stávali [[viecha|viechy]] a tzv. koncertné kaviarne. Často v nich hrávali študenti hudobných škôl, [[konzervatórium|konzervatória]], hudobníci s klasickým hudobným vzdelaním, z [[róm]]skych hudobníkov to boli tí, ktorí poznali [[nota|noty]]. Prvý nočný bar s názvom ''American Bar'' bol v Bratislave založený v roku [[1915]]. Neskôr na začiatku 20. rokov vznikali ďalšie nočné podniky ([[Reduta]], [[Bristol]], [[Astória]], [[Moderna]]...) s ponukou [[revue|revuálnych]] programov a tanečnej hudby. V roku 1926 bola v Bratislave otvorená [[reštaurácia]] ''Estebissement Adlon'', v ktorej hrávali pozvané zahraničné [[džez]]ové kapely. V týchto časoch sa začali stávať súčasťou salónnych ansáblov aj hráči na [[trúbka|trúbku]], [[saxofón]], či na [[bicie]]. Známe hudobné formácie zo zábavných podnikov dotávali príležitosť hrávať v [[rozhlas|rozhlasových vysielaniach]]. Výraznejšie sa vo vysielaní začali bratislavské kapely presadzovať od roku [[1926]], t. j. od roku, kedy vznikla bratislavská pobočka [[Československý rozhlas|Československého rozhlasu]]. V roku [[1929]] vznikol Orchester Rádiožurnálu, hrajúci repertoár zväčša zameraný na populárnu hudbu, ktorú tvorili predovšetkým obľúbené úryvky [[opereta|operiet]] a [[suita (hudba)|suít]]. V priebehu 30. rokov začala do hudobného vysielania prenikať aj hudba zábavného tanečného charakteru, hrávaná cigánskymi kapelami v kaviarniach Reduta a [[Štefánka]], hudba niektorých dobových džezových zoskupení, koncerty vojenského orchestra z [[Trenčianske Teplice|Trenčianskych Teplíc]], či ľudovej hudby [[Samko Dudík|Samka Dudíka]].
Koncom 30. rokov sa v zahraničných médiách šíril džez, swing, [[country and western]], či iné populárne žánre, no v Čechách bola po tlakom fašistickej propagandy populárna hudba zakázaná. Situácia spätá s populárnou hudbou sa aj u nás v tomto období komplikovala, nakoľko kultúrnu politiku novovzniknutého [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] začalo regulovať [[Nemecko]]. Nemecká fašistická propaganda poukazovala na to, že tento druh kultúry je produktom nečistých [[rasa|rás]] ([[žid]]ovskej, a [[černoch|černošskej]]). Pre mládež sa tak swing stal jedným zo symbolov odporu proti obmedzenosti diktatúry totalitného režimu. Obmedzovanie zo strany [[nacista|nacistov]], dokonca od roku 1941 zákaz tanca a spolitizovanie kultúry, vyvolal u mládeže opačnú reakciu, odpor voči režimu a zvýšil záujem o populárnu hudbu. V období [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] mnoho českých džezových umelcov končilo v [[koncentračný tábor|koncentračných táboroch]], či v [[emigrácia|emigrácii]].
Na Slovensku nebol voči nemeckým kultúrnym požiadavkam výraznejší odpor. U obyvateľstva [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] v období 2. svetovej vojny dominoval záujem o [[ľudová hudba|ľudovú hudbu]]. Kladný vzťah k národným kultúrnym tradíciám nebol v rozpore s predstavami vládnucich nacistických strán.<ref name="revue">[http://www.historickarevue.com/?id=archiv_dzez Historická revue: džez]</ref>
Prvá gramofónová platňa s nahrávkou slovenskej tanečnej hudby vyšla v roku [[1935]]. Boli to dve tangá nahrané v roku [[1934]]: „Dita“ od autorskej dvojice [[Alexander Aranyos]] a [[Štefan Hoza]] a „Nepovedz dievčatko nikomu“ od autorov [[Dušan Pálka|Dušana Pálku]] a Štefana Hozu.<ref name="hn" /><ref>[http://aktualne.centrum.sk/kultura/hudba/clanek.phtml?id=1170937 aktualne.sk: Vychádza Antológia slovenskej populárnej hudby]</ref> V začiatkoch vývoja populárnej hudby na Slovensku patril k najvýznamnejším predstaviteľom pôvodnej slovenskej populárnej hudby skladateľ [[Gejza Dusík]], ktorý nadviazal na tvorbu jedného z prvých predstaviteľov slovenskej operetnej tvorby prelomu [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]] [[Miloslav Francisci|Miloslava Francisciho]]. Gejza Dusík v druhej polovici 40. rokov založil vlastné nezávislé [[hudobné vydavateľstvo]], takže patrí zároveň aj medzi zakladateľov [[hudobný priemysel|hudobného priemyslu]] populárnej hudby na Slovensku. Medzi významných interpretačných predstaviteľov slovenskej zábavnej hudby patrí dnes už legendárny [[spevák]] [[František Krištof Veselý]]. Začiatky slovenskej populárnej hudby boli [[Hudobný žáner|žánrovo]] späté so zmesou zľudovených [[opereta|operetných]] melódií v zmesi s dobovým [[džez]]om a [[Pop (hudobný žáner)|popom]].<ref>[http://www.slovakia.culturalprofiles.net/?id=-13224 Slovakia Cultural Profiles: Populárna hudba - muzikál a prvé slovenské hviezdy]</ref> Prvé amatérske džezové formácie začali na Slovensku vznikať na sklonku 40. rokov. Bol to napríklad Tanečný orchester bratislavských vysokoškolákov (r. 1947), zameraný na swing a čiastočne aj moderný jazz, či [[Ali Jazz Band]] v [[Sereď|Seredi]] (r. 1946). Prvým profesionálnym džezovým orchestrom na Slovensku bol bratislavský [[Dixieland]] (1956). Medzi priekopníkov džezu na Slovensku patril [[Siloš Pohánka]].<ref name="pohanka">[http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59039&mainkat=4 Osobnosti.sk: Siloš Pohánka jazzový hudobník (trúbka, dirigovanie)]</ref>
* [[hudobný skladateľ|skladatelia]]: [[Gejza Dusík]]
* [[textár]]i ([[libretista|libretisti]]): [[Pavol Braxatoris]], [[Otto Kaušitz]], [[Ali Brezovský]]
* [[interpret]]i: [[František Krištof Veselý]], [[Štefan Hoza]], Dr. [[Janko Blaho]], [[Siloš Pohánka]]...
== 1948 – 1960 ==
Řádek 79 ⟶ 97:
* [[kapela|kapely]]: [[Elán (skupina)|Elán]], [[Limit (skupina)|Limit]], [[Tublatanka]], [[Lojzo]], [[Banket (hudobná skupina)|Banket]], [[Modus (hudobná skupina)|Modus]], [[Team]], [[ACplus]], [[Vidiek (skupina)|Vidiek]], [[Ventil RG]], [[Taktici]], [[Gravis]], [[Bez ladu a skladu]], [[Karpatské chrbáty]], [[Zóna A]], [[Slobodná Európa (kapela)|Slobodná Európa]]
* [[Hudobný album|hudobné albumy]]: ''[[Neberte nám princeznú]]'' (1980), [[Miroslav Žbirka]] – ''[[Doktor Sen]]'' (1980), ''[[Sezónne lásky]]'' (1982), [[Marika Gombitová]] – ''[[Dievča do dažďa]]'' (1980), ''[[Slnečný kalendár (album)|Slnečný kalendár]]'' (1982), ''[[Mince na dne fontán]]'' (1983), ''[[No 5]]'' (1984), ''[[Voľné miesto v srdci]]'' (1986), ''[[Ateliér duše]]'' (1987), [[Gravis]] – ''[[Kolotoč masiek]]'' (1989), Modus – ''[[99 zápaliek]]'' (1981), ''[[Keď sa raz oči dohodnú]]'' (1988), [[Dežo Ursiny]] – ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'' (1981), Lasica – Satinský – Filip – ''[[Bolo nás jedenásť]]'' (1981), Elán – ''[[Ôsmy svetadiel]]'' (1981), ''[[Nie sme zlí]]'' (1983), ''[[Hodina slovenčiny]]'' (1984), ''[[Detektívka]]'' (1984), [[Vašo Patejdl]] – ''[[Chlapčenský úsmev]]'' (1986), ''[[Fontána pre Zuzanu]]'' (1986), [[Collegium Musicum]] – ''[[Divergencie]]'' (1982), [[Marián Varga]] – ''[[Stále tie dni]]'' (1984), [[Peter Nagy]] – ''[[Chráň svoje bláznovstvá]]'' (1984), [[Tublatanka]] – ''[[Tublatanka (album)|Tublatanka]]'' (1985), ''[[Skúsime to cez vesmír]]'' (1987), ''[[Žeravé znamenie osudu]]'' (1988), [[Lojzo]] – ''[[LOJZO (album)|LOJZO]]'' (1985), [[Banket (hudobná skupina)|Banket]] – ''[[Bioelektrovízia]]'' (1986), ''[[Druhá doba?!]]'' (1988), [[Robo Grigorov]] – ''[[Robo Grigorov – Midi]]'' (1987), ''[[Nohy (album)|Nohy]]'' (1987), [[Team]] – ''[[Team 1]]'' (1988), [[Vidiek (skupina)|Vidiek]] – ''[[Nechajte si ju]]'' (1988), [[Beáta Dubasová]] – ''[[Beáta (album)|Beáta]]'' (1988)...
== 90. roky 20. storočia ==
Začiatok 90. rokov bol poznačený zmenou politickej situácie v [[Stredná Európa|Strednej Európe]]. Padla [[Železná opona]] rozdeľujúca svet na dva tábory. Otvorili sa hranice na západ, trhy bývalého východného bloku začala zaplavovať donedávna ťažko dosiahnuteľná produkcia. Zároveň sa spolu s ďalším tovarom naplno rozbiehal predaj nových hudobných nosičov na [[CD]], ktoré nahradzovali pôvodné [[Gramofónová platňa|vinylové platne]]. Vychádzali reedície úspešných hudobných albumov v oslavovanej „stabilnej a kvalinej“ digitálnej forme. Slovenský hudobný trh bol presýtený a slovenská populárna hudba padala do recesie. Niektoré skupiny a speváci, ktorí boli úspešní v 80. rokoch vydali nové albumy, ich komerčný úspech nebol porovnateľný s predošlými, mnoho pripravených nových albumov bolo stiahnutých z edičných plánov hudobných vydavateľstiev, niektoré hudobné vyvdavateľstvá a populárne skupiny vydávali reedície a kompilácie svojej úspešnej produkcie.
Z emigrácie sa vrátil [[Robo Grigorov]], ktorý vydal niekoľko svojich novších albumov. Niektoré boli nahrané z materiálov, ktoré zložil počas pobytu v [[Belgicko|Belgicku]]. Svoje nové albumy vydal aj [[Peter Nagy]], či Marián Greksa. Skupina [[Elán (skupina)|Elán]] vydala v 90. rokoch niekoľko novších albumov. Pokusy presadiť sa na hudobnom trhu mala aj skupina [[Lojzo]]. Naproti tomu od zámeru vydať pripravovaný album odstúpila speváčka Mirka Brezovská<ref>[http://sarm.pluska.sk/sarm/publicistika/dievca-neplac.html Šarm: Mirka Brezovská - Dievča, neplač!]</ref>. Na vydaných albumoch bolo nahratých niekoľko rádiových a hitparádových hitov („Sestrička z kramárov“, „Si kočka“, „Ona je Madona“, „Svet je krásny zadok“...), no celkovo sa nedá úspech týchto slovenských interpretov v tomto období porovnávať s ich úspechmi v 80. rokoch.
Pôvodnejšia slovenská tvorba bola výraznejšie prezentovaná iba v jej jednoduchších formách. Väčší úspech na začiatku 90. rokov dosiahli hudobné formácie [[dancefloor]]ovej hudobnej scény ako boli skupiny [[Maduar]], [[Exil]], [[Salco]], [[Dr. Nicolaus]], či [[Lobby (skupina)|Lobby]]. Ďalšími populárnymi umelcami prvej polovice 90. rokov boli speváci a hudobníci, ktorí začali prezentovať šlágre z obdobia 70. rokov v televíznej relácii STV s názvom [[Repete (relácia)|Repete]]. Boli medzi nimi niektoré tzv. stálice slovenskej hudobnej scény ako [[Ivan Krajíček]], [[Zora Kolínska]], [[Karol Konárik]], [[Marcela Laiferová]], [[Dušan Grúň]], [[Vokálna skupina Trend]], [[Eva Máziková]], [[Michal Dočolomanský]], [[Ivan Heller]], [[Helena Blehárová]], ale aj menej výrazní interpreti ako [[Ľubo Virág|Ľubomír Virág]], [[Pavol Vašek]], [[Peter Stašák]], [[Ján Greguš (hudobník)|Ján Greguš]], [[Robo Kazík]], či nové tváre, ktoré mali za sebou niekoľko pokusov presadiť sa na slovenskej hudobnej scéne ako [[Jadranka Handlovská]], [[Marcela Molnárová]], či [[Otto Weiter]]. Na úspech Repete nadväzovala hudobná kariéra kapiel, hrajúcich jednoduchú hudbu dedinských zábav akou bola skupina [[Senzus]].
Zo sféry zábavnej hudby bolo zaujímavé aj účinkovanie detských hviezd [[Martin Madej|Martina Madeja]] a [[Michaela Paštéková|Mišky Paštékovej]], ktorí naspievali niekoľko populárnych hitov od [[Peter Nagy|Petra Nagya]].
V 90. rokoch sa Slovensko štyrikrát pokúsilo o účasť na medzinárodnej súťaži [[Eurovision Song Contest]]. V roku 1993 sa nepdarilo do tejto súťaže kvalifikovať skupine Elán. Úspešnejšie bolo účinkovanie [[Tublatanka|Tublatanky]] (1994), [[Marcel Palonder|Marcela Palondera]] (1996) a [[Katarína Hasprová|Kataríny Hasprovej]], ktorí tískali umiestnenia súťažiacich v druhej desiatke.
V prvej polovici 90. rokov mala z novších interpretov najvýraznejší úspech rocková kapela [[Metalinda]], v ktorej v tomto období účinkoval spevák [[Pavol Drapák]], či ďalšia rocková formácia zo Žiliny s názvom [[Aya]]. V rádiách a na letných festivaloch sa výraznejšie zviditeľnila skupina [[Hex (slovenská skupina)|Hex]]. Začiatok 90. rokov bol v znamení pokusov presadiť sa na medzinárodnej hudobnej scéne pre ďalšiu hudobnú skupinu, [[Gladiátor (skupina)|Gladiátor]], ktorá v tomto období hrala skladby v štýle [[thrash metal]]u, či [[grunge]].
Druhá polovica 90. rokov začala byť pre vývoj pôvodnej slovenskej populárnej hudby zaujímavejšia.
V tomto období sa začali presadzovať hudobníci z viacerých hudobných žánrov. V hitaparádadch a v rádiách zneli prvé hity [[pop rock]]ovej formácie [[IMT Smile]]. Svoj prvý album vydala skupina [[No Name]], ktorá debutovala Nagyho piesňou „Kristínka iba spí“. Na hudobnom trhu sa objavil v roku 1996 úspešný album ''[[Tam Tam]],'' od „čierneho baču“ [[Ibrahim Maiga|Ibrahima Maigu]], ktorý produkoval [[Laco Lučenič]]. Svoje zastúpenie malo [[ska]] v zoskupení [[Polemic]], hviezdami vysielaní sa stalo [[punk]]ové [[Iné Kafe|Iné kaфe]], medzi mládežou rezonovali humorné texty piesní z prvých albumov kapely [[Horkýže Slíže]]. Svojráznym hudobným a interpretačným štýlom sa začala prezentovať [[prešov]]ská kapelka [[Chiki liki tu-a]]. Na konci desaťročia sa slovenským retrobeatom predstavila kapela [[Le Payaco]], no aj kapela Gladiátor vydala svoj popový album tentoraz so slovensky znejúcim konštatovaním: ''[[Viem, kde Boh spí]]''. V závere desaťročia sa začala presadzovať jedna z finalistiek Miss Slovakia 1996, ktorá vydala svoj eponymný debutový album ''[[Jana Kirschnerová|Jana Kirschner]]''.
Medzi (už tradične) najvýraznejšie postavy slovenskej [[džez]]ovej scény patrí [[Peter Lipa]], okolo ktorého sa v priebehu jeho pôsobenia zoskupovali viac-menej účelové hudobné telesá v závislosti od ich hudobného zámeru. Už od polovice 80. rokov do roku 1995 Lipa hrával so združením [[T+R Band]], ktoré produkovalo zmes hudobných štýlov od štandardného [[dixieland]]u, [[swing]]u, úprav skladieb [[vážna hudba|vážnej hudby]], [[rock and roll]]u, [[blues]] a pod. S T+R Bandom hrával [[Anton Rakický]], [[Alojz Bouda]], [[Fedor Frešo]], [[Stanislav Herko]], [[Štefan Popluhár|Štefan „Piťo" Popluhár]], [[Karol Sucháň]], [[Juraj Lehotský]], [[Vladimír Vizár]], [[Jaroslav Červenka|Jaroslav „Country" Červenka]]. Po rozpade T+R Bandu vznikla v roku 1997 Lipova hudobná formácia s názvom [[Peter Lipa Band]] (Juraj Lehotský, [[Dušan Húščava]], [[František Karnok]], [[Andrej Šebo]], [[Paľo Bodnár]], [[Cyril Zeleňák]], [[Stanislav Cvanciger]]).<ref>[http://www.peterlipa.com/index.php?id=132 Peter Lipa (oficiálna stránka): Biografia]</ref>
Mená hudobníkov, ktoré sa nachádzajú v Lipových zoskupeniach spolu s ďalšími kapelníkmi ako je [[Vlado Valovič]], [[Pavol Zajaček]], [[Braňo Hronec]] tvoria základ ďalších hudobných formácií džezovej orchestrálnej hudobnej scény dodnes. K nielen tejto scéne patria aj noví hudobníci a vokalisti ako [[Katarína Korčeková]], [[Soňa Norisová]], [[Helena Krajčiová]], [[Adriena Bartošová]], [[Berco Balogh]], [[Robo Opatovský]], [[Andrej Šeban]], [[Oskar Rózsa]], [[Henry Tóth]], [[Juraj Tatár (hudobník)|Juraj Tatár]], [[Martin Gašpar]], [[Marcel Buntaj]]. Niektorí z menovaných hudobníkov spolupracovali na spoločných úspešných projektoch [[Richard Müller (spevák)|Richarda Müllera]] a [[Jaro Filip|Jara Filipa]]. Richard Müller aj vďaka tejto spolupráci v závere desaťročia, prevzal niekoľko prestížnych ocenení od SOZA a stal sa jedným z najuznávanejších interpretov slovenskej populárnej hudby. V súvislosti so slovenskou hudobnou produkciou konca 90. rokov 20. storočia nemožno zabudnúť aj na pokusy [[Andrej Šeban|Andreja Šebana]], [[Marek Brezovský|Mareka Brezovskéhoa]] ďalších hudobníkov dostať na slovenský hudobný trh nové [[art rock]]ové hudobné diela v podobe projektov podobných zoskupeniu [[Free Faces]].
* [[hudobný skladateľ|skladatelia]]: [[Andrej Šeban]], [[Peter Lipa]], [[Marek Brezovský]], [[Henry Tóth]], [[Paľo Chodelka]]
* [[textár]]i: [[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]], [[Vlado Krausz]], [[Martin Žúži]]
* [[interpret]]i: [[Dežo Ursíny]], [[Robo Grigorov]], [[Jozef Ráž]], [[Peter Nagy]], [[Pavol Habera]], [[Richard Muller]], [[Adriena Bartošová]], [[Ivan Tásler]], [[Pavel Drapák]], [[Robo Opatovský]], [[Twins]], [[Katka Knechtová]], [[Ivan Tásler]], [[Katarína Hasprová]], [[Jana Kirschner]], [[Barbara Haščáková]], [[Erik Aresta]], [[Dara Rolins]]
* [[Repete|interpreti z Repete]]: [[Robo Kazík]], [[Jadranka Handlovská]], [[Marcela Molnárová]], [[Ivan Krajíček]], [[Zora Kolínska]], [[Pavol Vašek]], [[Karol Konárik]], [[Marcela Laiferová]], [[Peter Stašák]], [[Otto Weiter]], [[Vokálna skupina Trend]], [[Eva Máziková]], [[Michal Dočolomanský]], [[Helena Blehárová]], [[Ľubo Virág|Ľubomír Virág]], [[Ivan Heller]], [[Dušan Grúň]], [[Ján Greguš (hudobník)|Ján Greguš]]
* [[kapela|kapely]]: [[Hex (slovenská skupina)|Hex]], [[No Name]], [[Metalinda]], [[Slobodná Európa (kapela)|Slobodná Európa]], [[IMT Smile]], [[Horkýže slíže]], [[Gladiátor (skupina)|Gladiátor]], [[Chiki liki tu-a]], [[Le Payaco]], [[Iné Kafe|Iné kaфe]], [[Konflikt (skupina)|Konflikt]], [[Aya]], [[Maduar]], [[Senzus]], [[Drišľak]], [[Polemic]], [[Nocadeň]], [[Peha]], [[Free Faces]], [[Desmod]]
== Po roku 2000 ==
| |||