Olympijské hry (starovek): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 3474040 používateľa 195.168.209.2 (diskusia) bola vrátená
Nahrádzam stránku textom „Ak chcete vedieť viac pozrite si učebnicu 6.ročníka základných škôl. Kategória:Staroveké Grécko
Riadok 1:
Ak chcete vedieť viac pozrite si učebnicu 6.ročníka základných škôl.
[[Súbor:Hoplitodromos Staatliche Antikensammlungen 1471.jpg|thumb|250px|''Beh ťažkoodencov'' (gréc. hoplitodromos), čiernofigurálna maľba na antickej amfóre, cca. [[550 pred Kr.]] ]]
'''Olympijské hry''' boli celogrécke súťaže pravidelne usporadúvané v starovekom [[Grécko|Grécku]] raz za štyri alebo päť rokov v auguste alebo septembri ako pocta [[Zeus|Diovi]] v [[Olympia (Grécko)|Olympii]] na [[Peloponéz]]e medzi rokmi (najneskôr) [[776 pred Kr.]] a (najskôr) [[394]] (po Kr.).
 
Prvá známa olympiáda sa konala v roku [[776 pred Kr.]] a je zároveň prvou datovanou udalosťou gréckych dejín a počiatkom gréckeho kalendára.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=156}}</ref> Skutočný pôvod hier je opradený mýtmi a legendami. Starovekí autori pripisujú založenie olympijských hier [[Herakles (mytológia)|Héraklovi]] alebo [[Pelops (syn Tantala)|Pelopovi]]. Po ich odmlčaní sa za vlády [[Ilia|élidského]] kráľa [[Oxylos (syn Haimóna)|Oxyla]] vrátili do povedomia ľudu, ale po jeho smrti sa hry pre rozbroje v Grécku opäť nekonali. Obnovil ich až jeho neskorší nástupca élidský kráľ [[Ifitos (Élis)|Ifitos]].<ref name="Ífitos"/>
 
Olympijské hry mali veľký význam, pretože upevňovali národnú jednotu Grékov, ktorí boli rozdelení na množstvo kmeňov. Hry sa konali v spojení s najdôležitejším sviatkom Olympie, čiže oslavami boha [[Zeus|Dia]].
 
Pred OH poslovia z Olympie pozývali na účasť po celom antickom Grécku, oznamovali presný dátum konania hier a vyhlasovali boží mier - [[ekecheiria]].<ref name="Ekecheiria">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|isbn= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=111-113}}</ref> Podľa antických autorov bolo tzv. vyhlásenie všeobecného posvätného mieru počas trvania olympijských hier zabezpečené zmluvou, podpísanou élidským kráľom Ifitom a [[Sparta (starovek)|spartským]] zákonodarcom [[Lykourgos (Sparta)|Lykúrgom]].<ref>[[Plutarchos]], ''Bioi paralléloi, Lykourgos'', 1.</ref><ref name="Ífitos">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí|isbn= 66-048-80|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1980|strany=224}}</ref>
 
Ako pretekári sa na OH mohli zúčastniť iba slobodní občania gréckeho pôvodu (vylúčení boli cudzinci, otroci, ženy), pozerať sa na hry mohol ktokoľvek (okrem gréckych vydatých žien). Pre ženy sa v čase OH konali samostatné preteky v behu pri [[Héraie|héraách]]. Pretekári sa museli dostaviť do Olympie mesiac pred začiatkom OH na intenzívnu prípravu spojenú s diétou. Hry sa otvárali sprievodom pretekárov a ich slávnostnou prísahou Diovi. Jednotlivé preteky prebiehali pod dozorom [[hélládonik]]ov (rozhodcov; najprv 2, neskôr 9).
 
Pôvodne hry trvali jeden deň a pozostávali len z jednoduchého behu na vzdialenosť jedného [[štádium (dĺžková miera)|stadia]] (cca 192,27 metra).<ref name="Vzkriesenie Olympie">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|isbn= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=111}}</ref> Neskôr (od 7. stor. pred Kr.) trvali päť dní a začínalo sa pri východe Slnka, a to [[diaulos|diaulom]] (behom na dve dĺžky bežeckej dráhy - na krátke a dlhé trate), a potom nasledovalo [[palé]] (zápas), [[pygmé]] (pästný zápas), [[pankration]] (kombinácia zápasenia a pästného boja) a [[pentatlon]] (päťboj, ktorý zahŕňal hod diskom, hod oštepom, beh, skok do diaľky a zápasenie). Neskôr sa k týmto disciplínam pridali aj preteky konských záprahov a jazdecké preteky. Tieto súťaže sa konali na štadióne.
 
Na konci každej súťaže sudca ovinul čelo víťazovi červenou vlnenou páskou. Až v posledný deň hier víťazi, zhromaždení pod Diovým chrámom, dostali olivové koruny. Byť víťazom na olympijských hrách bola najväčšia pocta, akú mohol niekto dosiahnuť. Víťazi mali právo dať si postaviť v posvätnom háji v Olympii svoju sochu, rodné obce im preukazovali čestné pocty. Na OH sa schádzali zástupcovia gréckych štátov, podpisovali tu politické zmluvy, pri hrách sa upevňovalo vedomie gréckej [[národ]]nej a kultúrnej spolupatričnosti. [[Súbor:Antikes Olympia Stadion.JPG|thumb|250px|''Archeologický park'', [[Olympia (Grécko)|Olympia]].]]
Najväčší rozkvet OH bol v [[5. storočie pred Kr.|5. stor. pred Kr.]] (tzv. klasické obdobie). V tom čase sa skladali aj ódy na víťaza (epiníkie). Od [[4. storočie pred Kr.|4. stor. pred Kr.]] pretekali na OH stále častejšie profesionáli (athlétés), príslušníci nižších vrstiev vycvičení v jednej disciplíne (atlet), množili sa aj prípady korupcie. Od [[3. storočie pred Kr.|3. stor. pred Kr.]] súťažili na OH aj pretekári negréckeho pôvodu z [[Egypt]]a, Malej Ázie, Sýrie. Po ovládnutí Grécka [[Staroveký Rím|Rimanmi]] ([[146 pred Kr.]]) nastal úpadok OH. K novému rozmachu došlo v 1.-3. stor., kedy hry podporovali rímski cisári. [[Cisár]] [[Nero]] sa sám aktívne na hrách zúčastnil. Pretekári gréckeho pôvodu boli v menšine, víťazili Sýrania, [[Feničania]], Ilýri, Afričania, [[Babylon]]čania. V 4. stor. OH upadali, ostro sa proti nim, ako pohanským hrám stavalo [[kresťanstvo]], ktoré sa v tom čase stalo oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše. Roku [[393]] či 394 po Kr. vydal cisár [[Theodosius]] prísny zákaz konania hier. Napriek tomu sa OH azda ešte nejaký čas konali, mali však iba lokálny charakter. Roku [[426]] boli na príkaz cisára zničené všetky budovy v Olympii.
 
== Referencie a bibliografia ==
{{Reflist}}
 
== Pozri aj ==
* [[Olympijské hry (moderné)]]
jhnu
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Ancient sports|Kategorie:Antiker Sport}}
 
[[Kategória:Olympijské hry| ]]