Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Direktórium 1795 – 1799: formulácia |
→Exil: formulácia |
||
Riadok 117:
Vzhľadom k teroru revolúcie, 10. augusta [[1792]] Talleyrand požiadal o opätovné vyslanie do [[Londýn]]a. 7. septembra počas septembrových masakrov roztrhal príkaz na misiu od [[Georges Jacques Danton|Dantona]]<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|Sst=169 – 170}}</ref> pod zámienkou, že chce pracovať na systéme mier a váh. Toto mu dovolilo predstierať, že neemigruje: „''Mojím skutočným cieľom bolo odísť z Francúzska, kde mi pripadalo neužitočné a nebezpečné zotrvať, ale nechcel som odísť inak ako s platným pasom a nie tým spôsobom, že za mnou zavrú dvere navždy''.“<ref>{{Harvbz|Talleyrand-Périgord|2007|St=203}}</ref> Odišiel 10. septembra.
[[5. december|5. decembra]] [[1792]] prišiel dekrét ako príkaz pre „toho biskupa z Autunu“, keďže sa našli dôkazy vzťahov k Mirabeauovi a kráľovskej rodine v známej „Armoire de fer“ – oceľovej miestnosti v paláci [[Palais des Tuileries|Tuileries]]<ref>{{Harvbz|Waresquiel|2003|St=151}}</ref>. Talleyrand sa
Oficiálne bol v [[Anglicko|Anglicku]] preto, aby predával svoju knižnicu. Býval v ''Kensingtone'' počas strašného roka [[1793]], navštevoval emigrantov a vytváral si vzťahy s vplyvnými Angličanmi. Trpel nedostatkom peňazí i zaznávaním od starších utečencov. Koncom januára 1794 mu bolo oznámené, že kráľ [[Juraj III. (Veľká Británia)|Juraj III.]] nariadil jeho vykázanie podľa zákona o cudzincoch<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=186}}</ref>. Pôvodca a inšpirátor dekrétu však bol minister zahraničia [[William Pitt mladší|William Pitt]].
| |||