Wikipédia

Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d →‎Direktórium 1795 – 1799: wikilinky, šablóna
Riadok 145:
== Napoleonská éra ==
=== Konzulát (1799 – 1804) ===
Po [[Prevrat 18. brumaira|prevrate 18. Brumaira]] [[1799]] našielsa svojuocitol úlohuv kresle ministra, no bol konfrontovaný s nespokojnosťou kráľovských dvorov s koncom [[Direktoriát|Direktória]]. [[Napoleon Bonaparte|Bonaparte]] a Talleyrand sa dohodli na tom, že zahraničné veci budú spadať do exkluzívnej domény prvého [[konzul]]a: Talleyrand mal na to svoj názor. Podľa Françoisa Fureta bol Talleyrand počas ôsmich rokov druhým mužom režimu<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=XII}}</ref>.
 
Bonaparte vyhovel Talleyrandovmu názoru a napísal priateľské listy anglickému kráľovi a rakúskemu cisárovi, ktorí odmietli návrhy na uzmierenie bez toho, aby potvrdili príjem listov<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=435}}</ref><ref>{{Harvbz|Talleyrand-Périgord|2007|St=234}}</ref>. Ruský cár Pavol I. sa ukázal príjemnejším: zmluva bola dohodnutá a podpísaná. Následne, Pavol I. bol zavraždený skupinou bývalých dôstojníkov v roku [[1801]]. Na trón nastúpil jeho syn [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]]
Riadok 155:
 
V roku [[1804]] zoči-voči zvyšovaniu počtu [[atentát]]ov vedených rojalistami proti Bonapartemu, Talleyrand spĺňal úlohu vyšetrovateľa a poradcu pri poprave potomka [[Bourbonovci|Bourbonovcov]] vojvodu d'Enghien, úlohu, ktorej dôležitosť podnietila debaty trvajúce celú ''Reštauráciu'', objaviace sa v odsúdení Savaryho. Podľa [[Paul de Barras|Barrasa]] Talleyrand radil [[Napoleon I.|Napoleonovi]] položiť medzi [[Bourbonovci|Bourbonovcov]] a neho rieku krvi<ref>{{Harvbz|Barras|1896|St=508}}</ref>, podľa [[François-René de Chateaubriand|Chateaubrianda]] inšpiroval zločin<ref>{{Harvbz|Chateaubriand|1997|St=176}}</ref>.
21. marca [[1804]], kýmkeď ešte poprava vojvodu nebola ešteoznámená známaverejne, Talleyrand vyhlásil o druhej hodine ráno: „Posledný Condé prestal existovať”<ref>{{Harvbz|Blei|1936|Pr=kap. XVII}}</ref>. Vo svojich memoároch Bonaparte naznačil, že to bol Talleyrand, ktorý rozhodol zatknúť vojvodu d'Enghien<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=513}}</ref>. Počas Reštaurácie v roku [[1814]] Talleyrand nechal zmiznúť všetky dokumenty týkajúce sa tejto aféry<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=718}}</ref>. Vo svojich memoároch tvrdí, že sa vôbec nezúčastnil na rozhodnutí o poprave<ref>{{Harvbz|Talleyrand-Périgord|2007|Sst=1334 – 1349}}</ref>.
[[Súbor:Jacques-Louis David, The Coronation of Napoleon.jpg|thumb|left|230px|Korunovácia Jozefíny de Beauharnais Napoleonom I. za cisárovnú Francúzska, maliar [[Jacques-Louis David]], Talleyrand celkom vpravo v červenom dlhom plášti.]]
 
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Charles-Maurice_de_Talleyrand-Périgord“