|
'''Skalka nad Váhom''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Trenčín|Trenčín]]. V blízkosti sa nachádza známe pútnické miesto [[Skalka pri Trenčíne]].
Obec Skalka nad Váhom sa nachádza na západnom Slovensku v juhozápadnej časti Ilavskej kotliny, severovýchodne, 5 km od krajského mesta Trenčín. Z administratívneho hľadiska je obec začlenená do okresu Trenčín a Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Stred obce leží v nadmorskej výške 233 m. Tri katastrálne územia (Skala, Skalská Nová Ves a Újazd) majú celkovú rozlohu 867 ha. Územím obce preteká rieka Váh a potok Súčanka. Z juhovýchodnej strany obec ohraničuje horský masív Skalky, ktorý je súčasťou bradlového pásma Bielych Karpát.
Z hľadiska počtu obyvateľov patrí obec Skalka nad Váhom do skupiny stredne veľkých obcí. Jej ekonomický a sociálny rozvoj však láka nových obyvateľov k prisťahovaniu a demografická krivka rastie. Kým pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2001 mala obec 996 obyvateľov, v súčasnosti vykazuje už 1130 trvale bývajúcich obyvateľov.
== Infraštruktúra ==
Do horského masívu Skalky sa zarezáva diaľnica D1 Trenčín – Nemšová. Obcou prechádzajú štátne cesty II/507 Trenčín – Horné Srnie a III/509 Skalka nad Váhom – Horná Súča. Najbližší diaľničný privádzač a železničné spojenie je v 4 km vzdialenej Nemšovej. Obec má vybudované dobré cestné aj autobusové spojenie, ktoré postačuje potrebám obyvateľov obce. Takmer v celej zastavanej časti obce sú vybudované rozvody verejného vodovodu a plynovodu, vo výhľade je budovanie kanalizácie. Obyvateľstvo býva prevažne v rodinných domoch, ale nachádzajú sa tu aj dva bytové domy, jeden v súkromnom a jeden v obecnom vlastníctve.
== Hospodárstvo ==
Na prevažnej časti ornej pôdy a pasienkov v obci hospodári miestne poľnohospodárske družstvo. V rastlinnej výrobe sa tu pestujú prevažne obilniny, krmoviny a repka olejná. V živočíšnej výrobe sa produkuje mlieko a hovädzí dobytok. V oblasti priemyslu a obchodu v obci pôsobí niekoľko menších firiem. Prevažne remeselnou činnosťou a službami sa zaoberajú viacerí drobní živnostníci. Väčšina ekonomicky aktívneho obyvateľstva však dochádza za prácou do neďalekého Trenčína a Nemšovej.
== Geologická charakteristika ==
Masív Skalky, ktorý lemuje pravý breh Váhu, sa od juhu sa znižuje miernymi stráňami na ktorých boli v dávnych dobách vinohrady, od východu klesá strmými svahmi. Po stránke geologickej má charakter krasovej planiny s typickými znakmi akými sú závrty, škrapy a jaskyne. Impozantné bralo Skalky vymodelovala erozívna činnosť Váhu počas geologických období. Severozápadná časť chotára je súčasťou flyšového pásma Bielych Karpát a má charakter pahorkatiny, prevažne poľnohospodársky obrábanej.
== Prírodné pomery ==
Klíma je vo vrchovinovej časti chladná a v údolnej časti mierne teplá. Ročný úhrn zrážok v horskej časti dosahuje 800-1000 mm v údolnej časti 600-800 mm. Priemerná teplota v júli je v horskej časti 12-16 °C/rok, v údolnej časti 17,5-19,5 °C/rok. Snehová pokrývka sa na severe a západe udrží 120-140 dní, na juhovýchode 100-120 dní.
Vegetačný kryt krajiny je tvorený lesmi a poľnohospodárskymi kultúrami, s lúčnymi spoločenstvami. Podľa lesného vegetačného stupňa územie tvoria prevažne dubovo-hrabové lesy s krovitým poschodím z drieňa, hlohov, trnky a liesky, ku ktorému sa pripája lipa a javor poľný. Vtrúsený je buk, javor, borovica, lipa a smrekovec opadavý, miestami sa invázne premnožil agát. Krajina je dotváraná lúkami a pasienkami, tieto sú často lemované remízkami.
Prvým poslom jari v lesoch Skalky je snežienka jarná, nasleduje pľúcnik, chochlačky a veternice. V máji les zakvitá hustým porastom konvalinky voňavej, pomerne častý je áron, vzácnejšie sú prilbovka biela, vemenník dvojlistý, medunka medovkolistá. Neskôr rozkvitajú kruštíky a ľalia zlatohlavá.
Z cicavcov tu žijú jelene, diviaky, srny, líšky, zajace a hraboše, vzácne aj jazvec lesný. Plazy zastupuje prevažne užovka obyčajná a slepúch lámavý, obojživelníky skokan zelený a hnedý, vzácnejšie salamandra škvrnitá. Z vtákov tu môžeme okrem spevavcov zahliadnuť bociana bieleho, myšiaka hôrneho, sokola myšiara, sovu lesnú, na lúkach a v remízkach jarabice a bažanty.
Územie obce má pestrú flóru a faunu zodpovedajúcu geografickému pásmu, avšak hospodárska činnosť a premena krajiny na veľkoplošné lány, rekultivácie, meliorácie, a v neposlednom rade stavba diaľnice sa negatívne odrazili na prírode a všetkom čo v nej žije.
== Iné projekty==
| 