Pete Sampras: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 42:
===1988 - 1990===
Do sveta profesionálneho tenisu vstúpil Pete v roku [[1988]]. Nikto nepochyboval, že je v šestnástich rokoch pripravený. Jeho podania lietali rýchlosťou 170 km/h a praktizoval veľmi atraktívny štýl servis-volej. Ako 17-ročný debutoval prvýkrát na grandslamovom turnaji [[US Open]], kde vypadol v prvom kole. Prvú sezónu zakončil na 97. mieste rebríčka ATP. Nasledujúci ročník ozdobil víťazstvom vo štvorhre na [[Italian Open]], kde bol jeho spoluhráčom [[Jim Courier]]. Pri svojej premiére na [[Australian Open]] vypadáva v prvom kole a na [[French Open]] ho zastavuje v druhom kole neskorší víťaz turnaja krajan [[Michael Chang]]. Vo Wimbledone prehráva v prvom kole s neskorším deblovým špecialistom [[Todd Woodbridge|Toddom Woodbridgeom]] v štyroch setoch, ale na septembrovom [[US Open]] sa mu podarilo prejsť až do 4.kola, keď v druhom kole poslal domov obhajcu titulu a sedemnásobného grandslamového víťaza - [[Mats Wilander|Matsa Wilandera]]. Sezónu [[1989]] zakončil na 81. mieste rebríčka a rozišiel sa s trénerom Fisherom, pretože zhodnotil, že ho už nemá čo naučiť. V roku 1990 Pete nadväzuje spoluprácu s trénerom [[Joe Brandi|Joe Brandim]] a vyhráva svoj prvý turnaj vo Ph[[Filadelfia|iladelphii]] a potom ešte pridal triumf v [[Manchester|Manchestri]]. Veľa ľudí mu predpovedalo úspech vo Wimbledone, ale Pete, nezvyknutý na takú mediálnu pozornosť, vypadol opäť už v prvom kole s Juhoafričanom [[Christo Van Rensburg|Christom van Rensburgom]]. Náladu si ale napravil na [[US Open]], kde ako 12. nasadený dokázal najskôr poraziť šiesteho nasadeného Rakúšana [[Thomas Muster|Thomasa Mustera]], potom svoj idol, [[Ivan Lendl|Ivana Lendla]], v semifinále [[John McEnroe|Johna McEnroea]] a vo finále zmietol z kurtu za 106 minút svojho najväčšieho rivala nadchádzajúceho desaťročia [[Andre Agassi|Andre Agassiho]] v troch setoch 6-4, 6-3, 6-2 a stal sa tak vo veku 19 rokov a 28 dní najmladším víťazom US Open v celej jeho histórii. Súboj s Lendlom bol pre neho špeciálny, pretože boli priatelia a Pete se od neho naučil odriekania, ktoré je potrebné, aby sa hráč stal svetovou jednotkou. Triumf na US Open symbolizoval nástup
===1991 - 1993===
Riadok 51:
===1996 - 1998===
Rok [[1996]] bol rokom zmiešaných pocitov. V osobnom živote prežil Pete silnú ranu, lebo radosť z hry mu pokazilo úmrtie trénera Gulliksona dňa [[3. máj|3. mája]] vo veku 44 rokov. Po Timovej smrti začal Sampras s projektom "esá pre charitu" kedy za každé jedno eso venuje na výskum proti rakovine 100 [[Dolár (USA)|dolárov]]. Hneď v prvej sezóne táto kampaň vyniesla 62 700 amerických dolárov. Na jeho miesto nastúpil bývalý profesionálny hráč [[Paul Annacone]], ktorý zhodnotil, že Petova hra už nepotrebuje príliš vylepšovať, ale v Samprasovom prípade pôjde skôr o psychiku a motiváciu. Z profesionálneho hľadiska sa Petovi tiež nedarilo celkom podľa jeho predstáv. Na jeho najslabšom povrchu sa na turnaji [[Roland Garros]] prebojoval až do semifinále, kde však prehral s Rusom [[Jevgenij Kafeľnikov|Kafelnikovom]] v troch setoch, čo je jeho najlepší výsledok na tomto turnaji. Taktiež prvýkrát od roku [[1992]] pocítil prehru vo Wimbledone, kde stroskotal v štvrťfinále na Holanďanovi [[Richard Krajicek|Richardovi Krajičkovi]] v troch setoch 5-7, 6-7 (3), 4-6. Vyhral však celkovo sedem turnajov a pridal víťazstvo na US Open, kde vo finále zdolal svojho krajana [[Michael Chang|Michaela Changa]], ktorý sa po prehratom finále stal dokonca svetovou dvojkou. Najzaujímavejší zápas US Open [[1996]] sa však odohral vo štvrťfinále medzi Samprasom a Španielom [[Àlex Corretja|Alexom Corretjom]], v ktorom sa Sampras fyzicky nezdravý, na kurte zvracajúc, opierajúc sa o raketu a so žalúdočným vredom zmohol, odvrátil dva Corretjové [[Match ball|matchbaly]], vyrovnal stav zápasu na 2-2 na sety a v piatom sete porazil súpera v [[tie-break|tie-breaku]]. Práve tento duel poukazuje na Samprasovú obrovskú mentálnu silu, pevnú vôľu a odhodlanie zvíťaziť za každú cenu. V sezóne [[1997]] vyhral osem turnajov. Medzi nimi bol aj [[Australian Open]], v ktorého štvrtom kole zviedol vyrovnaný 5-setový zápas s [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a vo finále pokoril [[Carlos Moyà|Carlosa Moyu]] v troch setoch. Po vlaňajšom nezdare mu vyšiel aj [[Wimbledon]], kde cestou do finále musel zdolať [[Petr Korda|Kordu]], [[Boris Becker|Beckera]], [[Todd Woodbridge|Woodbridga]]. Vo finále Petovi podlahol nenasadený [[Cédric Pioline]] hladko v troch setoch. Sampras viedol družstvo USA až do švédskeho finále Davis cupu v [[Göteborg|Göteborgu]]. Američania ale podľahli domácemu družstvu, možno aj kvôli Samprasovmu zraneniu, ktorý musel v dueli s [[Magnus Norman|Magnusom Normanom]] skrečovať zápas a do ďalších bojov už nenastúpil. Po celý rok sa držal na mieste svetovej jednotky a piatu sezónu po sebe aj zakončil ako suverénna svetová jednotka. Všetci sa zhodovali, že je na vrchole svojich síl a má reálnu šancu vyhrať už aj turnaj v [[Paríž|Paríži]]. Hneď následujúci rok však prišli nové výzvy – Čilan Marcelo [[Marcelo Ríos|Rios]] a Australčan [[Patrick Rafter]], ktorí zaútočili na Petovu nadvládu. Na Australian Open prehráva vo štvrťfinále so Slovákom [[Karol Kučera|Karolom Kučerom]] v štyroch setoch 4-6, 2-6, 7-6(5), 3-6. Pete síce po päťsetovom zápase s [[Goran Ivanišević|Ivaniševičom]] vyhral Wimbledon, kde získal už svoj jedenásty grandslamový titul a zaradil
=== 1999 - 2000 ===
V sezóne [[1999]] túžil získať dvanásty grandslamový titul, ktorým by
===2001 - 2003===
|