Gemerská župa: Rozdiel medzi revíziami

Veľkosť nezmenená ,  pred 8 rokmi
d
→‎Dejiny: gramatika
d (→‎Dejiny: gramatika)
Gemer sa nikdy nestal súčasťou Osmanskej ríše, no od druhej polovice 16. storočia až do oslobodenia Jágra r. 1687 bol poplatný fiľakovskému a od r. 1596 jagerskému sandžaku.
 
Gemer sa delil na štyri slúžnovské okresy. V r. 1786-1790 a od r. 1802 bol spojený s Malohontom do Gemersko-Malohontskej stolice. [[Malohont]] bol súčasťou Hontianskej stolice, no nesusedil s ňou. Po spojení s Gemerom sa Malohont stal piatimpiatym [[slúžnovský okres|slúžnovskym okresom]].
 
V r. 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920) sa väčšina územia Gemerskej župy stala súčasťou Česko-Slovenska, okrem malej časti okolo mesta Putnok, ktorá sa v roku 1923 stala súčasťou Boršodsko-Gemersko-Malohontskej župy (''Borsod-Gömör-Kishont''). Na území Maďarska Gemersko-Malohontská župa ako samosprávna jednotka teda pretrvala do roku 1923. Výnimkou bola obec Zabar, ktorá sa už v roku 1921 stala administratívne súčasťou Novohradskej župy, od roku 1928 bola k nej trvalo pripojená. V roku 1938 po Viedenskej arbitráži bola na území Maďarska obnovená Gemersko-Malohontská župa (avšak bez obce Zabar a ani hranice medzi Gemerskou a Boršodskou župou neodpovedali stavu spred Trianonu), ktorá však v roku 1945 opäť zanikla a časti Gemera ležiace v Maďarsku sa stali až do roku 1950 súčasťou Boršodsko-Gemerskej župy, kedy sa táto stala súčasťou Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy. V súčasnosti je väčšina územia súčasťou [[Boršodsko-abovsko-zemplínska župa|Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy]] (''Boršod-Abov-Zemplín'').
2 689

úprav