N-1 (nosná raketa): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Erakis (diskusia | príspevky)
d obrázok
Riadok 1:
[[Súbor:N1+Saturn5.jpg|náhľad|Porovnanie rakiet N-1(vpravo) a [[Saturn 5]]]]
'''N-1''' bol projekt [[ZSSR|sovietskej]] [[nosná raketa|nosnej superrakety]], ktorá mala byť používaná pre program [[Sovietsky mesačný program|sovietskych pilotovaných letov]] na [[Mesiac]]. V rokoch [[1969]] – [[1972]] boli uskutočnené celkovo 4 štarty, ani jeden však nebol úspešný a projekt bol ukončený.
 
Řádek 8 ⟶ 9:
== Technický opis rakety ==
Kompletná verzia rakety N-1 bola päťstupňová, pričom jej celková výška vrátane [[Únikový systém|záchranného systému]] mesačnej lode L3 bola 105,3 metra a suchá váha 208 [[tona|ton]] (s palivom 2 735 ton). Na [[nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu]] bola schopná vyniesť 90 ton nákladu, na [[translunárna dráha|translunárnu]] dráhu 23,5 tony.
[[Súbor:Nutzlast N1.jpg|náhľad|Štvrtý a piaty stupeň rakety s pripojeným mesačným komplexom L3]]
 
Prvý stupeň rakety nazývaný ''Blok-A'' mal maximálny priemer 17 metrov a výšku 30,1 metra, obsahoval celkovo 30 motorov typu [[NK-33]]. Tieto [[Raketový motor na kvapalné pohonné látky|kvapalné raketové motory]] na tekutý [[kyslík]] a [[kerozín]] boli vyvinuté v konštrukčnej kancelárii [[OKB-276]] pod vedením [[Nikolaj Dimitrovič Kuznecov|Nikolaja D. Kuznecova]] a [[špecifický impulz]] na úrovni mora mali 297 [[sekunda|s]]. Ich spoločná činnosť sa ukázala hlavným problémom pri štartoch rakety. Druhý stupeň ''Blok-B'' o maximálnom priemere 10,3 metra a výške 20,5 metra obsahoval 8 raketových motorov ''NK-43'' (mierne modifikovaná verzia NK-33). Tretí stupeň ''Blok-V'' o maximálnom priemere 7,6 m a výške 11,1 m mal 4 motory typu ''NK-21'' a mal definitívne naviesť zvyšok komplexu na nízku obežnú dráhu Zeme. Štvrtý stupeň ''Blok-G'' bol určený pre konečné navedenie na translunárnu dráhu a mal 1 motor ''NK-19''. Posledný ''Blok-D'' určený pre navedenie komplexu L3 na lunárnu dráhu a následný zostup pristávacieho modulu k mesačnému povrchu obsahoval jeden motor ''RD-58''.