Husár: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d -infor bez zdroja (MČSE ani Etymologický slovník jazyka českého, 1968 nič také neuvádzajú) |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 2:
[[Súbor:Husar i paraduniform med schabrak, Nordisk familjebok.png|thumb|200px|Husár v typickej uniforme]]
'''Husár''' ({{V jazyku|hun|huszár}}) bol pôvodne príslušník telesnej stráže [[Matej Korvín|Mateja Korvína]], neskôr ľahký vojenský jazdec uhorského (a tým neskôr aj rakúskeho) vojska, v novoveku aj ťažký jazdec poľského vojska a napokon od [[18. storočie|18. storočia]] podľa [[Uhorsko|uhorského]] vzoru aj príslušník špeciálneho (od konca [[19. storočie|19. stor.]] už len reprezentatívneho) špeciálne odetého pluku v rámci ľahkého vojenského jazdectva armád iných európskych krajín ([[Rusko]], [[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Spojené kráľovstvo]]...). Od druhej polovice [[20. storočie|20. storočia]] sa ešte názov vyskytuje ako tradičné označenie plukov niektorých armád.
Ozdobnú zbroj husárov tvorila leopardia koža a orlie perá. Používali rýchle a obratné [[Kôň (podrod)|kone]]. Ich hlavnými zbraňami boli [[kopia]], [[meč]], [[paloš]], alebo [[šabľa]]. Niekedy doplnená o pár pištolí alebo krátku [[karabína (zbraň)|karabínu]]. Pre uniformu husárov bol typický [[kabátec]], ktorý sa mimo boja nosil prevesený cez rameno. [[Dolomán]] bol krátky zdobený [[kabát]] s hustým šnurovaním. Ďalej nosili úzke [[nohavice]] s výšivkami na stehnách a hrubý kožený opasok. Značne sa líšili najmä husárske jednotky v Poľsku. Poľskí husári nosili na rozdiel od ostatných aj ľahké brnenie a typické „krídla“, ktoré boli ochranou pred použitím [[laso|lás]] s obľubou používaných orientálnymi jazdeckými jednotkami.
Řádek 18 ⟶ 16:
| jazyk =
}}</ref>.
==Etymológia ==
{{pracuje sa}}
Slovenské slovo pochádza z maďarčiny. V dnešnej maďarčine slovo znie ''huszár'', prvýkrát je v maďarčine doložené z roku 1432 v podobe ''hussar'' vo význame ľahký vojenský jazdec slúžiaci v pevnostiach na južnej uhorskej hranici (Podľa iných názorov je prvý výskyt už v roku 1378 v podobe ''hunzar'' vo význame člen družiny). Do konca 15. storočia slovo označovalo srbských ľahkých jazdcov bojujúcich s kopijou a štítom a bez brnenia. Od 16. storočia slovo označovalo druh vojakov kráľovského dvora.
Vysvetlení etymológie maďarského slova je viacero:
*Slovo pochádza zo srbochorvátskeho ''chusar/husár/gusár'' (pirát, lupiš, zlodej), to môže pochádzať:
**cez staršiu podobu ''gursar/kursar'', ktorá vznikla - možno cez talianske ''corsare/corsaro'' (korzár) - z latinského ''cursarius/corsarius'' (korzár) a to z latinského ''cursus'' (beh, chod, jazda), alebo
**(možno cez srbochorvátsky/južnoslovanský tvar *chonsar) z praslovanského slova *chõsa (družina), ktoré asi pochádza z gótskeho ''hansa'' (družina)
*Slovo pochádza z byzantského slova ''chonsarios'' (vyzvedač, neskôr lupič, zlodej), ktoré za vlády Mateja Korvína stratilo hanlivý význam a stalo sa názvom vojaka
*Staršia hypotéza, podľa ktorej slovo pochádza z maďarského slova ''húsz'' (dvadsať), je definitívne nesprávna.
== Referencie ==
| |||