Škoda 1000 MB: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d formulácia
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: ý krát → ýkrát (3)
Riadok 52:
Vzduchom chladený agregát sa vyznačoval vysokou hlučnosťou a nízkym výkonom, preto bol do finálneho automobilu prepracovaný pôvodný vodou chladený agregát. Chladenie vodou znížilo jeho hlučnosť. Pri previerkách sa však ukázalo, že používaná technológia výroby dielov motora je nevyhovujúca z časového hľadiska, preto sa pri výrobe uchýlili k možnosti tlakového liania hliníkových dielov. Vo svojej dobe bol na európskom kontinente spôsob výroby hliníkového bloku motora Škoda 1000MB technologickou novinkou.
 
Nultá séria automobilov v roku [[1962]] v rámci testovania najazdila miliony kilometrov azerbajdžanskou púšťou, zamrznutými moskovskými ulicami a východonemeckými diaľnicami, aby sa preverila jej trvácnosť. Nebolo preto žiadnym prekvapením, že po oficiálnom uvedení Škody 1000MB v roku [[1964]] na trh sa stalo medzinárodne uznávaným modelom. Niektoré testy tvrdili, že automobil je jeden z najlepších automobilov v objemovej triede jedného litra navyše s najmodernejšou koncepciou pohonu. Pád však spôsobil model [[Renault 16]] z roku [[1965]], v ktorom bola po prvý krátprvýkrát použitá koncepcia [[predný náhon|predného náhonu]]. To spôsobilo odliv zahraničných automobiliek od zadného náhonu, čím bola Škoda 1000 MB z roka na rok zastaraná a jej ďalšie modernizácie boli len slepou vývojovou vetvou.
 
== Karoséria ==
Riadok 62:
Podvozok pre tento automobil bol vyvinutý od základu nanovo. Predná náprava bola pozbavená akýchkoľvek listových pružín a využila sa lichobežníková náprava s nezávisle zavesenými kolesami s teleskopickými tlmičmi a vinutými pružinami. Riadenie bolo maticou a skrutkou. Táto náprava sa využívala v osobných automobiloch prakticky bezo zmien až do roku 1981 po model [[Škoda Garde|Garde]], kde jedinými zmenami bolo rozšírenie rozchodu nápravy, zavedenie hrebeňového riadenia a použitie 4-piestových kotúčov.
 
Zadná náprava bola rovnako, ako predná, kvôli dovtedy nikdy nepoužitej koncepcii zadného náhonu, vyvinutá úplne od základu. Išlo o hnanú nápravu s kyvnými hnacími polosami ukotvenými v prevodovke. Opačný koniec ramena bol upevnený na pozdĺžnom ramene, ktoré bolo ukotvené v karosérii. Voľný koniec ramena bol odpružený vinutými pružinami a teleskopickými tlmičmi. Výhodou tejto nápravy bola značná konštrukčna jednoduchosť a malý počet prvkov, pričom náprava mala dve podstatné nevýhody: pri pérovaní zadná náprava menila rozchod, ale takisto aj kolesá menili sklon voči vozovke, čo znižovalo bezpečnosť jazdy, ale takisto pri nevhodnej montáži brzdového bubna mohlo dôjsť k zlomeniu hnacieho hriadeľa nápravy a odpadnutiu kolesa. Táto náprava takisto prežila až do roku 1989 na modeli Škoda 120, kde jedinou modernizáciou bolo rozšírenie polosí. V roku 1981 od tejto nápravy odvodili vlečenú kyvadlovú nápravu, ktorá bola odlišnej koncepcie a jediným spoločným dielom ostalo pozdĺžne rameno. Táto náprava sa prvý krátprvýkrát objavila v modeli [[Škoda Garde|Garde]].
 
Škoda 1000MB disponovala jednookruhovými brzdami s bubnovými brzdami na všetkých kolesách. Zadné bubny navyše obsahovali excentre pre pripojenie ručnej brzdy. Tento brzdový systém nebol z dnešného pohľadu bezpečný, pretože zlyhanie ktoréhokoľvek prvku brzdovej sústavy malo za dôsledok zlyhanie celého brzdového systému. Preto bol u modelu [[Škoda 100]] nahradený bezpečnejším dvojokruhovým systémom.
Riadok 73:
 
== Motor 1000 MB ==
Tento motor je základom celého výrobneho radu motorov. Jeho blok vznikol tlakovým odlievaním hliníka a vo svojej dobe bol priekopníckym činom. Od bloku tohto motora boli odvádzané prakticky všetky motory vyrobené v automobilke Škoda až do roku 2001, keď bol posledný krátposlednýkrát využitý v motore 1.4 8V OHV v modeloch [[Škoda Fabia|Fabia]] a [[Škoda Octavia|Octavia]]. O prípravu zmesi tohto motora sa staral jeden spádový karburátor Jikov 32BST. Technické parametre:
 
* Zdvihový objem motora: {{cm3|988}}