Junkers Ju 52: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 32 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q26066)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: ý krát → ýkrát (3)
Riadok 20:
== Vznik a vývoj ==
 
Na začiatku 30. rokov 20. storočia bolo jasné, že zvýšenie dopytu po nákladnej leteckej doprave nebude s vtedajšími typmi lietadiel možné uspokojiť. Preto bol Ing. Zindel požiadaný, aby sa ujal vývoja lietadla, poháňaného jedným motorom a ktoré by bolo schopné previezť náklad s hmotnosťou 2 tony na vzdialenosť 800 km. Nový projekt Ing. Zindel začal prepracovaním stroja Junkers W-33, z ktorého vytvoril nový Ju 52. Tak v roku 1930 z továrne firmy Junkers vyšlo nové jednomotorové, dolnokrídle lietadlo určené na prevoz pasažierov alebo tovaru s charakteristickým poťahom z vlnitého plechu. Tento stroj po prvý krátprvýkrát vzlietol 13. októbra 1930 a bol poháňaný jedným motorom Junkers L.88 s výkonom 800 hp. Počas tohto letu niesol na palube náklad s hmotnosťou 2 tony a doletel s ním na vzdialenosť 1 500 km, čo boli vlastnosti, ktoré v tom čase nemohlo dosiahnuť žiadne iné lietadlo. Od samého začiatku mal tento stroj veľkú perspektívu. Takmer celý nasledujúci rok prebiehali skúšky a boli pokusne inštalované rôzne pohonné jednotky. V tom čase bol jeden kus exportovaný do Kanady a jeden do Švédska. Po zistení nedostatočných výkonov lietadla, poháňaného len jedným motorom bolo pristúpené k inštalácii ďalších dvoch pohonných jednotiek ''BMW 132A-3'', ktoré boli v skutočnosti licenčne vyrábané ''Pratt & Whitney Hornet''. Vývoj Ju 52/3m viedol šéfkonštruktér [[Ernst Zindel]] ako nástupcu úspešných dopravných lietadiel ''W 33'' a ''W 34''. Medzi jeho charakteristické črty patril aj poťah vlnitým plechom, ktorý [[Hugo Junkers]] použil už počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Prvý Ju 52/3m bol dodaný firme Lloyd Aero Boliviano v roku 1932. Počas alpskej medzinárodnej leteckej show, ktorá sa konala 28. júna 1932 bol Ju 52/3m predstavený verejnosti po prvý krátprvýkrát a zároveň získal prvé miesto v kategórii transportných lietadiel. Firma Junkers Flugzeug und Motorenwerke AG vyrábala Ju 52/3m v továrniach v Dessau, Ascherslebene, Bernsburgu, Halberstadte, Leopoldshalle, Lipsku-Mockau a v Breslavi. Neskôr, na konci roka 1938 bola výroba začatá aj v pražskej továrni Letov a po dobytí Francúzska aj v parížskej továrni Villacoublay. V Nemecku sa na jeho výrobe podieľala aj firma Weserflug a ATG. Do konca vojny ich vyrobili vyše 4 000 ks. Ďalšie boli vyrobené po vojne v [[Španielsko|Španielsku]] a [[Francúzsko|Francúzsku]]. Spolu tak vzniklo 4 845 strojov tohoto typu.
 
== Operačné nasadenie ==
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-026-0122-32A, Griechenland, Kreta, Ju 52.jpg|thumb|right|250px|'''Junkers Ju 52''' na Kréte, 1943.]]
 
Po svojom verejnom predstavení v lete 1932 získal Ju 52/3m v krátkom čase povesť pohodlného a bezpečného lietadla. V tom čase sa po prvý krátprvýkrát objavila jeho prezývka "Tante Ju". Koncom roka 1932 boli prvé Ju 52 dodané Lufthanse, ktorá ich nasadila na najvyťaženejších linkách [[Berlín]] – [[Londýn]] a [[Berlín]] - [[Rím]]. Po tom čo sa u Lufthansy osvedčil, objednala ich táto spoločnosť viac než 230 ks. Preto Junkers Ju 52 tvoril v 30. rokoch 20. storočia základ leteckého parku [[Lufthansa|Lufthansy]]. Onedlho toto lietadlo zakúpilo pre svoje letecké spoločnosti 25 krajín po celom svete. Používaný bol dokonca aj spoločnosťou [[British Airways]] a [[Swiss Air]]. Pred druhou svetovou vojnou tvoril letecký park Argentíny, Rakúska, Belgicka, Bolívie, Brazílie, Ekvádoru, Fínska, Grécka, Maďarska, Talianska, Peru, Poľska, Portugalska, Južnej Afriky, Španielska, Švajčiarska, Švédska a Turecka.
V závislosti od konkrétneho zákazníka boli inštalované rôzne motory a výbavy interiéru. Spomedzi nich boli Ju 52 s motormi BMW 132A/E, Pratt & Whittney Hornet SleG, Pratt & Whittney Wasp S3H1-G, Piaggio PXR, Bristol Pegasus VI a Jumo 205C.
Po tom, čo Hitler odstúpil od Versaillskej zmluvy, začala Luftwaffe hľadať vhodné lietadlo pre svoje letecké transportné jednotky a rozhodla sa pre Ju 52. Tak vznikla potreba prekonštruovania Ju 52 na vojenské účely. Prvou takto prekonštruovanou verziou bol Ju 52/3m Sa3, ktorý bol intenzívne používaný na osobnú prepravu, nákladnú dopravu a výcvik pilotov. V roku 1934 bola skonštruovaná prvá skutočná vojenská verzia Ju 52/3m g3e, osadená motormi BMW 132A. Zároveň tvoril Ju 52/3m aj jadro bombardovacích jednotiek dovtedy, dokiaľ neboli v roku 1936 dostupné nové stroje ako [[Heinkel He 111|He-111]], [[Junkers Ju-86|Ju-86]] alebo [[Dornier Do 17|Do-17]]. Civilná verzia Ju 52/3m sa od vojenskej odlišovala v inštalácii chvostového kolieska, zatiaľčo vojenská verzia mala na jeho mieste pristávaciu lyžu. Táto lyža však spôsobovala problémy pri pohybe na letiskách. Tento problém bol odstránený pri verzii Ju 52/3m g4e. Do roku 1939 bol Ju 52/3m g4e hlavným transportným lietadlom Luftwaffe a väčšina Ju 52/3m g3e bola prebudovaná na tento štandard.