Prétoriánska garda: Rozdiel medzi revíziami

'''Prétoriánska garda''' alebo '''prétoriáni''' ([[Latinčina|lat.]] ''Praetoriani'') boli elitnou skupinou rímskych vojakov, ktorí zároveň vykonávali funkciu telesnej stráže [[Rímsky cisár|rímskeho cisára]]. Vojaci mohli byť regrutovaníregrútovaní iba z radov Rimanov a Italov, kolonisti sa nemohli stať vojakmi Praetoriánskej gardy. Od tohto pravidla sa však neskôr upúšťalo, keďže pôsobenie a právomoci gardy sa rozširovali.<ref>Tacito, ''Annales'', IV, 5, 5.</ref><ref name="durrym">{{cite book | first=Marcel | last=Durry | title=Éloge Funèbre d'une Matrone Romaine (Laudatio Turiae). Texte établi, traduit et commenté. Pp. xcviii + 82.| year=1952 | publisher=Les Belles Lettres | isbn=2-251-01090-4 }}</ref> Túto gardu zriadil cisár [[Augustus]]. Za cisára [[Tiberius|Tiberia]], jeho nasledovníka, dal praetoriánskyprétoriánsky prefekt [[Seianis]] postaviť v [[Rím]]e pre túto gardu tábor, kde boli vojaci ubytovaní. PraetoriániPrétoriáni mali rôzne výhody. DostávaliIch plat 1bol 000o sesterciovpolovicu ročnevyšší, čonež jeplat obežného 400legionára. sesterciov viacZa vlády Augustusa dostávali 750 denárov ročne, akona malkonci bežnýprvého legionárstoročia sa to zvýšilo na 1000 (za vlády Claudiusa a Domitianusa). V treťom storočí im Septimius Severus platil 1500 denárov a u Caracalla plat elitného prétoriána dosiahol 2500. Od cisáracisárov taktiež často dostávali dary, napr. na nový rok, alebo po zvolení nového cisára. Po ukončení záväzku 16 (oproti 20-25 rokov u bežného legionára) dostali diplom (resp. akýsi certifikát o službe), pozemok a výslužné vo výške asi 5000 denárov.<ref>http://www.unrv.com/military/praetorian-guard.php</ref>

PraetoriániPrétoriáni boli organizovaní ako každá iná légia, no ich počet dosahoval až 10 000 mužov. Jednotlivé kohorty tak mali silu 1 000 mužov. PraetoránskaPrétoránska kohorta, ktorá mala stráž v cisárskom paláci nenosila panciere, iba prilby a oštepy. Ich uniforma je pre historikov predmetom sporov. Umelecké vyobrazenia praetoriánovprétoriánov ukazujú, že aj bežní vojaci nosili svalový kyrys ([[lorica musculata]]) a [[prilba Attica|atická prilba]]. Viac pravdepodobné je, že prétoriáni v skutočnosti nosili Praetoriáni štandardné panciere typu Lorica Segmentata a prilby [[Galea]] (asi zdobený typ Italica). Isté však je, že Praetoriáni stále používali neorezaný štít [[scutum]].

Keď sa účastnili boja, nosili upravené hranaté cisárske Scutá. Ďalej mali pri sebe meč [[gladius]], dýku [[pugio]] a oštep Pilum. Praetoriáni maliMali aj elitnú kavalériu zloženú z rimanovRimanov a pomocnú kavalériu. PraetoriánskiPrétoriánski kavaléristi sa uniformou nelíšili od bežných kavaléristov, výnimkou bol štít, ktorý nebol oválny, ale kosoštvorcový. Veliteľ PraetoriánovPrétoriánov sa nazýval Prefectus praetorio, ktorý mal zároveň veľkú politickú moc.

Medzi známych prefektov patrí [[Seianus]], ktorý mal záporný vplyv na cisára Tiberia a [[Cassius Chaerera]], ktorý zabil tyrana [[Caligula|Caligulu]]. PraetoriánskaPrétoriánska garda mala obrovský politický vplyv a často od nej závisela cisárova moc. Keď sa PraetoriániPrétoriáni odvrátili od [[Nero|Nera]], jeho režim padol. Po smrti cisára [[Commodus|Commoda]] v roku 192 PraetoriániPrétoriáni vyhlásili dražbu, v ktorej dražili cisársky trón, pričom ten kto najviac zaplatil mal získať titul cisára. Tá istá vec sa stala aj po Nerovej smrti, sto rokov pred pádom Commoda, keď si trón kúpil [[Galba]]. Nakoniec boj o trón vyhral [[Septimius Severus]], ktorý dal PraetoriánovPrétoriánov rozpustiť a ich rady doplnil [[Panónia|Panónskymi]] legionármi a veteránmi, čím porušil pravidlo,pravidlá žeprijímania Praetoriániiba môžuRimanov pochádzať iba za Itálieitalov. Toto pravidlo sa v 3. storočí zrušilo. V tom storočí vládli de facto iba PraetoriániPrétoriáni a ich prefekti, ktorí dosadzovali a vraždili cisárov.

PraetoriánovPrétoriánov v 4. storočí definitívne rozpustil cisár [[Konštantín Veľký|Konštantín]], pričom dal zbúrať aj ich tábor. No hodnosťHodnosť Praefectus praetorio ostala ako spomienka na bývalú gardu v ríši pre vysokú štátnu civilnú funkciu aj naďalej, akoaž spomienkabola naza bývalúvlády garduHeracliusa začiatkom 7. storočia reorganizáciou úplne zrušená.<ref>Roger Collins, Visigothic Spain, 409–711 (2004 ed.). Wiley-Blackwell. ISBN 0-631-18185-7.</ref>