Prétoriánska garda: Rozdiel medzi revíziami

'''Prétoriánska garda''' alebo '''prétoriáni''' ([[Latinčina|lat.]] ''Praetoriani'') boli elitnou skupinou rímskych vojakov, ktorí zároveň vykonávali funkciu telesnej stráže [[Rímsky cisár|rímskeho cisára]]. Vojaci mohli byť regrútovaní iba z radov Rimanov a Italov, kolonisti sa nemohli stať vojakmi Praetoriánskej gardy. Od tohto pravidla sa však neskôr upúšťalo, keďže pôsobenie a právomoci gardy sa rozširovali.<ref>Tacito, ''Annales'', IV, 5, 5.</ref><ref name="durrym">{{cite book | first=Marcel | last=Durry | title=Éloge Funèbre d'une Matrone Romaine (Laudatio Turiae). Texte établi, traduit et commenté. Pp. xcviii + 82.| year=1952 | publisher=Les Belles Lettres | isbn=2-251-01090-4 }}</ref> Túto gardu zriadil cisár [[Augustus]]. Za cisára [[Tiberius|Tiberia]], jeho nasledovníka, dal prétoriánsky prefekt [[Seianis]] postaviť v [[Rím]]e pre túto gardu tábor, kde boli vojaci ubytovaní. Prétoriáni mali rôzne výhody. Ich plat bol o polovicu vyšší, než plat bežného legionára. Za vlády Augustusa dostávali 750 denárov ročne, na konci prvého storočia sa to zvýšilo na 1000 (za vlády Claudiusa a Domitianusa). V treťom storočí im Septimius Severus platil 1500 denárov a u Caracalla plat elitného prétoriána dosiahol 2500. Od cisárov taktiež často dostávali dary, napr. na nový rok, alebo po zvolení nového cisára. Po ukončení záväzku 16 (oproti 20-25 rokov u bežného legionára) dostali diplom (resp. akýsi certifikát o službe), pozemok a výslužné vo výške asi 5000 denárov.<ref>http://www.unrv.com/military/praetorian-guard.php</ref>