Jastrabá: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d rozšírenie
rozšírenie
Riadok 47:
V hustom lese ukrytá pred nepriateľmi, vznikla malá dedinka, ktorá nemala meno. Žili v nej skromní ľudia, vzájomne si pomáhali, aby tak ľahšie prekonali ťažký život. Ťažko, preťažko vypestovali malé úrody z chudobnej zeme, aby bolo pre rodinu na trošku chleba a čo to  pre domáce zvieratá.  Nad dedinou sa vypínala vysoká hora z jednej strany akoby uťatá, čím vznikla vysoká skala. Skalu je vidieť od Hrona, ale aj z neďalekej Kremnice. Nad horou sa často objavil kŕdeľ jastrabov, ktorý zalietal až nad dedinu. Tu jastraby  odnášali sliepky, holuby a iné drobné zvieratá z chudobných gazdovstiev. Darmo sa dedinčania hnevali, nastražili pasce, alebo inak dravce odháňali, tie ich vždy šikovne okradli.
Jedného letného dňa sa vybrali deti početnej rodiny na skalu, aby sa pokochali pohľadom zo skaly ponad ďaleké lesy a doniesli z lesa nejaké halúzky na kúrenie. Ako sa  štverali hore kopcom hustým lesom, neskoro zbadali, že sa počasie zmenilo, až keď nastala tma, víchor lámal konáre a vyvracal  mohutné stromy, do toho sa začalo blýskať a prudko pršalo, čo znásobovalo hrôzu okolo nich. V panike sa deti obrátili a utekali smerom domov. Horkýže domov, v neprehľadnom lese poblúdili, a až keď hrôza utíchla našli cestu domov. Bolo že  veľké ich prekvapenie, keď jeden brat chýbal. Premočení s plačom oznámili doma zlú správu. Chýr  sa rýchlo šíril dedinou a tak všetci ľudia nechali robotu a utekali hľadať strateného chlapčeka. Chodili krížom krážom dokmásanou horou, volali ho menom, ale nič. Keď vyšli na čistinku, na oblohe videli nenávidený kŕdeľ jastrabov ako lietajú v divokom tanci, občas do kruhu, potom v strmhlavom lete. Nejeden si pomyslel to najhoršie, čo asi predpovedali jastraby, ale nikto sa to neopovážil povedať nahlas. Keď sa divokosť tanca zvyšovala, napadlo chlapcovho otca, či im tie nenávidené potvory nechcú tancom niečo povedať a tak sa prvý pobral smerom kde kŕdeľ najviac útočil.  Všimol si, že let smeruje k rozpuknutému kameňu pod skalou a tu v kamennom úkryte našiel spať svojho syna. Šťastný prešťastný ho ihneď zobudil, v šťastí ho vystískal a z plného hrdla zakričal ostatným dobrú zvesť. Aj keď boli všetci unavení, šaty roztrhané predieraním sa lomiskami, kde utŕžili nejednu modrinu a škrabance, od šťastia na všetko zabudli.  Doma si spomenuli na dobrý čin jastrabov, hovorili, že jastraby asi chceli odčiniť to zlé, čo v dedine doteraz napáchali. A naviac kŕdeľ jastrabov už gazdovské dvory neraboval. Za preukázanie dobrých skutkov jastrabov,  nazvali skalu pod ktorou našli chlapca Jastrabou skalou a svoju obec Jastrabou. Jastraba si  vložili aj do svojho erbu. Ľudia, ktorí nepoznali tento príbeh, premenovali Jastrabiu skalu na Jastrabskú skalu, ale Jastrabanom to nevadí.<ref>http://www.filmap.wbl.sk/Jastraba.html</ref>
 
 
=== Demografický vývoj ===
Řádek 52 ⟶ 53:
aj želiari- inquilíni, ktorí tvorili samostatnú zložku dedinského obyvateľstva. Vlastnili dom, pôdy mali málo alebo nijakú, záprahový dobytok si požičiavali a niekedy si prenajímali aj pôdu. Zo sedliakov a želiarov boli volení richtári a prísažníci - boženíci. Najchudobnejšou vrstvou boli podželiari - subinquilíni. Bývali v prenájme, takže nemali dom, obrábali len prenajatú pôdu a nemohli sa zúčastňovať volieb. Dedinu spravovali richtár a prísažník, neskôr boli prísažníci dvaja.
Prvým starostom obce po vzniku [[ČSR]] sa stal dňa 29.9. [[1920]] Štefan Barát. Dňa 8. septembra [[1944]] obsadili obec nemecké jednotky. Ako prvý, bol napadnutý dedinský kostol. V ďalších dňoch útoky pokračovali. Obec bola oslobodená až 31. marca [[1945]]. Najdôležitejšou udalosťou v roku [[1990]] boli prvé slobodné komunálne voľby, ktoré sa konali 23. a 24. novembra. Za starostu obce bol vtedy zvolený Imrich Zaťkovič. Súčasným starostom obce je Vojtech Sklenár.
 
 
=== Osobnosti ===
==== Peter Tomkuliak ====
* 1838 Krivá - † 1894 Zvolen
Bol rímskokatolícky kňaz, publicista, národnokultúrny pracovník. Od roku 1863 pôsobil ako kaplán v Jastrabej.
 
==== Karol Anton Medvecký ====
Bol slovenský etnograf, historik a cirkevný hodnostár, signatár Martinskej deklarácie. Pochádzal zo šľachtického rodu. 3. júla 1899 bol vo Svätom Kríži nad Hronom, vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kaplán v Jastrabej.
 
 
== Hospodárstvo ==