Fedor von Bock: Rozdiel medzi revíziami

d
→‎Život: typo, replaced: jednania → rokovania
(dopln.)
d (→‎Život: typo, replaced: jednania → rokovania)
Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] velil [[pechota|pechotnému]] [[pluk]]u na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]], neskôr bol prevelený do generálneho štábu. V priebehu vojny bol povýšený do hodnosti majora, bol tiež ocenený najvyšším vyznamenaním [[Pour le Mérite]]. Po skončení vojny zostal v [[Reichswehr]]e, kde pôsobil ako náčelník štábu [[divízia (vojenstvo)|divízie]], veliteľ [[prápor]]u i [[pluk]]u. V roku [[1929]] bol poverený vedením jazdeckej a o dva roky neskôr pechotnej divízie. V marci [[1935]] bol vymenovaný do funkcie veliteľa Skupinového veliteľstva pozemného vojska 3.
 
Ako veliteľ [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa zúčastnil na [[Anšlus|obsadení Rakúska]], neskôr sa podieľal na okupácii [[Sudety (región)|Sudet]] aj [[Česko|Česka]]. Pri [[Poľská obranná vojna (1939)|útoku na Poľsko]] velil [[Skupina armád Sever|skupine armád Sever]], do ktorej čela bol vymenovaný 25. augusta. Bock bol zhrozený z jednaniakonania jednotiek SS voči Židom, ktoré mohol vidieť v Poľsku. Nikdy však voči tomuto jednaniu nepodal oficiálnu sťažnosť<ref>Tucker, S. C., ''Bock, Fedor von (1880–1945).'' in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, s. 208</ref>. Pri [[bitka o Francúzsko|ťažení proti Francúzsku]] viedol [[Skupina armád B|skupinu armád B]], pod ktorú spadala [[6. armáda Wehrmachtu|6.]] a [[18. armáda Wehrmachtu|18. armáda]]. [[19. jún]]a [[1940]] bol povýšený do hodnosti poľného maršala a do 11. septembra 1940 viedol francúzsky okupačný sektor, ktorý prenechal maršalovi [[Wilhelm Ritter von Leeb|Wilhelmovi von Leebovi]].
 
Pri realizácii [[operácia Barbarossa|plánu Barbarossa]] bol Fedor von Bock poverený vedením [[Skupina armád Stred|skupiny armád Stred]]. Táto skupina armád sa skladala z [[4. armáda Wehrmachtu|4.]] a [[9. armáda Wehrmachtu|9. poľnej armády]], [[3. tanková skupina|3.]] a [[4. tanková skupina|4. tankovej skupiny]] (neskôr premenované na armády) a [[2. Luftflotte|2. vzdušnej flotily]]. Jeho vojská postupujúce severne od [[Pripjaťské močiare|Pripjaťských močiarov]], uskutočnili viacero veľkých operácii, po niekoľkých dňoch bojov obsadili [[Minsk]], prekročili [[Dvina|Dvinu]] aj [[Dneper]] a po ťažkých bojoch získali [[Smolensk]]. Počas [[bitka o Moskvu|bojov o Moskvu]] postup nemeckých vojsk ustrnul a sovietsky protiútok, ktorý sa začal 5. decembra ho prinútil uskutočniť [[ústup]], preto ho 18. decembra 1941 [[Hitler]] odvolal. Dňa 16. januára 1942 prevzal velenie nad [[Skupina armád Juh|skupinou armád Juh]] po maršalovi [[Walter von Reichenau|von Reichenauovi]], ktorý zomrel na [[infarkt]]. S touto skupinou armád von Bock viedol najprv obranné boje a následne protiútok pri [[Charkov]]e. Po nesúhlase s nedodržovaním pôvodne pripraveného [[plán Blau|plánu Blau]], keď Hitler žiadal viesť útoky zároveň proti [[Stalingrad]]u aj na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] bol 15. júna 1942 odvolaný. Na jeho miesto nastúpil [[Maximilian von Weichs]]. Podobne ako v Poľsku aj pri operáciách v Sovietskom zväze sa von Bock stretol so zločinným jednaním oddielov SS, s ktorým síce hlboko nesúhlasil, ale proti ktorému nezasiahol<ref>Nolan, C. J., ''The Concise Encyclopedia of World War II.'' ABC-CLIO, Santa Barbara, 2010, s. 174</ref>.
74 480

úprav