Karol I. (Rakúsko-Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odkaz fix. |
d →Na cisárskom tróne: typo, replaced: jednania → rokovania |
||
Riadok 51:
[[Súbor:Kaiser Karl I., Ölbild von Hannes Scheucher.jpg|thumb|230px|right|Hannes Scheucher, Cisár Karol I., 2005, olej na plátne. Obraz symbolizuje Karola ako cisára a mierotvorcu]]
Pod vplyvom prebiehajúcich udalostí gradovali odstredivé snahy národov rakúsko-uhorského mocnárstva o samostatnosť. Najmä zo strany [[Česi|Čechov]] narastal odpor k monarchii. Karol v snahe o zmiernenie napätia navštevoval s manželkou krajiny [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], aby dokázal ako veľmi mu záleží na budúcnosti ríše. Neustále však narážal najmä na uhorskú neústupnosť a neloajálnosť, nepodarilo sa mu uzmieriť národnostné spory v [[Predlitavsko|Predlitavsku]]. Narastajúca závislosť monarchie na nemeckom spojenectve úplne odcudzila nenemecké národy, ktoré sa priklonili k exilovým politikom, usilujúcim sa o vznik národných štátov. V zahraničnej politike sa cisár snažil začať mierové
V tejto situácii sa Karol podujal na zúfalý krok. 16. októbra 1918 vydal vo Viedni manifest ''Verným rakúskym národom''. Bol to jeden z posledných pokusov, ktorý mal za cieľ zachrániť ríšu pred jej rozpadom. V manifeste sa zaviazal k pretvoreniu Rakúskej monarchie na spolkový štát. Opäť narazil na odpor [[Maďari|Maďarov]], ktorí rozhodne odmietli myšlienku, aby každý národ mal v rámci monarchie svoj vlastný štátny útvar. Ich odpoveďou bolo vypovedanie [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorského vyrovnania]] z roku 1867, čím sa fakticky odtrhli od Predlitavska. Karol na záchranu situácie podnikol cestu do Uhorska. 23. októbra sa cisársky pár zúčastnil na otvorení univerzity v [[Debrecín]]e. No v Uhorsku už nebol Karol s rodinou v bezpečí.
| |||