Chryses (Apolónov kňaz): Rozdiel medzi revíziami

Chryses je jednou z postáv [[Homér]]ovho veľkolepého eposu [[Iliada]]. V Homérových veršoch sa achájsky hrdina [[Achilles (mytológia)|Achilles]] zmocnil mesta [[Lyrnéssa]], aby zaobstaral [[Achájci|achájskemu]] vojsku pred [[Trója|Trójou]] jedlo a korisť, pri rozdeľovaní koristi sa zahľadel do krásnej zajatkyne [[Briseis (mytológia)|BriseidyBríseovny]], ktorú si následne odviedol a žil s ňou potom v jednom stane.<ref name="Bríseovna"/> Na začiatku desiateho roku [[trójska vojna|trójskej vojny]] ich však osud rozdelil.

Achájci si po dobytí mýsijských Téb priniesli z výpravy ďalšiu bohatú korisť a medzi zajatcami bolo aj niekoľko dievčat.<ref name="Bríseovna"/> Hlavný veliteľ achájskych vojsk [[Agamemnón]] si z nich vybral najkrajšiu, [[Chryseis (dcéra Chrysa)|ChryseiduChrýzeovnu]], dcéru Chrysa, kňaza boha [[Apolón]]a z mesta Chrýsy v Mýsii. Netrvalo však dlho a otec si po ňu prišiel s bohatým výkupným.<ref name="Homér"/> Keď Agamemnón jeho ponuku odmietol a dokonca ho z tábora vyhnal, Chryses požiadal boha Apolóna, aby Achájcov potrestal.<ref name="Bríseovna">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí|isbn= 66-048-80|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1980|strany=94}}</ref>

Apolón jeho prianiu vyhovel a zoslal na Achájcov mor. Keďže Agamemnón nepodnikal nič, aby si Apolóna udobril, Achilles zvolal vojakov na snem, aby sa poradili, čo podniknú. Na sneme im potom veštec [[Kalchas]] poradil, že Apolónov trest odvrátia jedine tak, ak Agamemnón Chryseovi dcéru vráti a ospravedlní sa. Agamemnón nato slovne napadol Kalchata i Achillea, ktorý sa ho zastal a vyhlásil, že sa dievčaťa zriekne len ak mu Achilles za náhradu dá BriseiduBríseovnu. Achilles, aj keď s tým nesúhlasil, podriadil sa a Agamemnón ChryseiduChrýzeovnu vrátil.<ref>[[Hyginus Mythographus|Hyginus]], ''Fabulae'' 106.</ref><ref name="Bríseovna"/><ref>{{Citácia knihy|autor=[[Aleksander Krawczuk]]|titul=Trójska vojna|isbn= 80-215-0044-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Obzor|rok=1990|strany=62}}</ref>