Henry Ford: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 15:
Narodil sa v rodine farmára ako jedno zo šiestich detí Mary a Williama Fordovcov. Vyrastal na rodinnej farme v Greenfielde v štáte Michigan. Vďaka tomu sa Ford skoro zoznámil s tvrdou manuálnou prácou. Už od svojich desiatich rokov bol fascinovaný technikou. V dvanástich videl lokomotívu čo zmenilo jeho život. Bolo to prvé vozidlo bez zvieracieho ťahu aké kedy videl. V šestnástich rokoch odišiel do neďalekého [[Detroit]]u, aby sa vyučil za zámočníckeho učňa. Pracoval v ''Drydock Engine Works'' v dielni na parné stroje. Než sa Henry Ford stal strojníkom, musel viac ako tri roky pracovať nevýnosne ako učeň. Po vyučení sa vrátil na otcovu farmu, kde sa venoval opravám parných strojov. Už vtedy ale vedel, že jeho osud leží inde. Nejaký čas myslel na využitie pary, ale po čase si uvedomil že je táto cesta slepá. Čítaním vedeckých časopisov sa dozvedel o stroji nazývanom Otto (tichom plynovom motore). Odborníci sa zhodovali na jednom, že benzín nikdy nenahradí paru pri pohone motora. Henry Ford sa nevzdal a stále viac času a síl venoval vývoju strojov, ktorým patrila budúcnosť – [[benzínový motor|benzínovým motorom]]. Ford sa od svojej práce nenechal odviesť napriek naliehaniu svojho otca a prísľubu pôdy ak sa vzdá prekliatych strojov. V roku [[1888]] sa oženil s Clarou Bryant s ktorou mal jediného syna.
 
V roku [[1891]] sa zamestnal v Edison Illuminating Company ako inžinier a po druhý raz opustil rodinnú farmu. Čoskoro sa stal hlavným inžinierom a mohol sa naplno pustiť do svojich experimentov. Každý večer po návrate z továrne domov trávil hodiny prácou na benzínovom motore. Úsilie a vytrvalosť neboli márne. V roku [[1896]] zostrojil svoje prvé samohybné vozidlo podobné bicyklu, zvané Quadricycle. Povzbudený svojim úspechom založil spolu s ďalšími investormi v roku [[1899]] Detroit Automobile Company. Chcel dokázať nesprávnosť tvrdenia, že automobil je hračka bohatých. Žiadny obchodník v Detroite by nebol investoval do tak riskantného podniku. Ľudia obvykle prijímajú nový výrobok váhavo, zvlášť keď je postrádateľnýnahraditeľný. Spoločnosť Detroit Automobile Company však nikdy nepredala viac ako šesť alebo sedem automobilov ročne. Záujem spoločníkov bol vyrábať automobily na zákazku čo bolo v rozpore s Fordovou predstavou automobilu pre širokú verejnosť. Tieto rozpory narastali. Časom nechal ale svoju firmu zbankrotovať, lebo bol presvedčený že jeho autá môžu byť ešte lepšie a je predčasné začínať s masovou výrobou. Ďalší pokus prišiel v roku [[1901]] s firmou Henry Ford Company. Vývoj postupoval dobre, ale čoskoro prišiel konflikt s investormi, ktorí namiesto Fordovej vízie lacného auta pre všetkých presadzovali luxusné modely. Neostávalo mu nič iné ako podnik opustiť, ten však nezbankrotoval, ale premenil sa na značku luxusných automobilov [[Cadillac Automobile Company]].
 
Do tretice založil [[Ford Motor Company]]. Kde základné imanie bolo 28 000 dolárov a bolo vyzbierané od rádových občanov. S touto spoločnosťou si naplnil svoju víziu do poslednej bodky. The Ford Motor Company začala vyrábať automobily v továrni na Mack Avenue v Detroite. Bol prvý, ktorý začal vyrábať autá na montážnej linke, čo umožňovalo masovú produkciu cenovo výhodných automobilov. Týmto ľudovým automobilom bol legendárny [[Ford T]], ktorého sa od roku [[1908]] do roku [[1927]] vyrobilo a predalo neuveriteľných 15 007 034 kusov. Nástupca tohto legendárneho modelu, ktorý niesol označenie [[Ford A]] dosiahol taktiež úctyhodných 4 000 000 predaných kusov. Tento úspech znamenal nielen revolúciu v priemysle, ale tak veľký vplyv na modernú kultúru, že mnohí teoretici nazývajú toto obdobie ekonomickej a sociálnej histórie ako „Fordizmus“.